Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
170 Árpád Popé ly Čiech. Ich transport však česká strana nebola ochotná prevziať, a tak ich presmerovali do tábora nútenej práce v Novákoch. Tam sa niektorí umiestnili v neďalekých lesných hospodárstvach a štátnych lesoch, iní sa dostali až na moravskú hranicu45. Ďalší transport sa mal vybrať na cestu 13. októbra z Galanty. Vagóny boli pripravené, prišlo aj vojsko a polícia, avšak nakladanie bolo zrazu zastavené. Následne do Galanty prišiel aj podpredseda vlády Viliam Široký, ktorý namietal voči začatiu celej akcie, nazval ju neuváženou a vyhlásil, že sa za ňu „niekto musí zodpovedať“46. Zastavenie odsunu v rámci Akcie Juh bolo nariadené z Prahy ešte 12. októbra, zatiaľ „dočasne“. Rozhodnutie pražského vedenia KSČ bolo motivované očakávateľným nepriaznivým medzinárodným ohlasom a v značnej miere ho ovplyvnila aj intervencia komunistického vedenia Maďarska, ktoré v týchto dňoch dalo československej strane na vedomie diplomatickou cestou i po straníckej línii obavy z ďalšej vlny vysídlenia. Pražský vyslanec Ágoston Szkladán protestoval 12. októbra 1949 u prvého tajomníka KSČ Rudolfa Slánského a u podpredsedu vlády Viliama Širokého, bratislavský konzul József Vándor 13. októbra u prvého tajomníka KSS Štefana Bašťovanského proti jednostrannému protimaďarskému zameraniu akcie. Obaja zdôraznili, že sa to prieči zásadám marxisticko-leninskej politiky a slúži medzinárodnej reakcii. Popierali aj fámu šírenú slovenskou stranou, že akcia prebieha s vedomím a predbežným schválením maďarskej vlády a SMP, ako aj to, že by bol samotný vyslanec Szkladán súhlasil s akciou pri svojej oficiálnej návšteve u Gustáva Husáka47. Komunistické vedenie Maďarska vyhľadalo Prahu na straníckej úrovni 13. októbra, keď zástupca generálneho tajomníka SMP Mihály Farkas v liste adresovanom Sekretariátu ÚV KSČ protestoval proti odsunovej akcii a žiadal Prahu o zakročenie. Akcii vyčítal, že jej vytýčený cieľ, teda boj proti kulakom, sa obmedzil len na Maďarmi obývané územia južného Slovenska a týka sa výlučne Maďarov, medzi ktorými sú dokonca viacerí, ktorých nie je možné zaradiť medzi kulakov a nevyvíjali ani reakčnú činnosť. Podľa listu existujú obavy, že akcia by namiesto zvýšeného boja proti kulakom dostala na povrch národnostné konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi, preto jej uskutočnenie by vyvolalo v Maďarsku nepriaznivú odozvu a mohlo by negatívne ovplyvniť silnejúce priateľské vzťahy oboch štátov48. Na protest z Maďarska a na dočasné pozastavenie akcie z Prahy reagovalo vedenie KSS s odstupom jedného týždňa a Predsedníctvo ÚV KSS 21. októbra 1949 hoci neochotne, ale napokon tiež nariadilo zastavenie akcie. Účastníci zasadnutia Predsedníctva súčasne tvrdo kritizovali aj Maďarskú komisiu, ktorá po protestoch z Maďarska - hoci dvaja jeho členovia (István Fábry a János Kugler) i sami spolupracovali na prípravách Akcie Juh - 14. októbra vystúpila proti jej jednostranne protimaďarskému zameraniu49. Nebolo tajomstvom ani to, že maďarskí členovia komisie udržiavajú blízke vzťahy s maďarským generálnym konzulátom, ktorý okrem iného od nich získané informácie o pripravovanej akcii postupoval Budapešti. 45. Na Akciu Juh viď bližšie Šutaj 1993a. 46. MOL, PF-TÜK, k. 1, b. č./1949. Újabb deportálások Csehországba. 47. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 53, 764/1949. Bemutatkozó látogatás Slánský főtitkárnál; tamže, k. 52, 11112/1949. Beszélgetés Široký miniszterelnök-helyettessel; tamže, k. 53, 790/1949. A megbízhatatlanok eltávolítása a magyar vidékről. 48. MOL, MDP, f. 276, zv. 65, a. j. 202.
