Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 171 Prvý tajomník ÚV KSS Štefan Bašťovanský na zasadnutí Predsedníctva spomenul aj svoj rozhovor s konzulom Vándorom, ktorý mu vytýkal protimaďarský, nacionálny charakter akcie a odišiel s vyhlásením, že akcia Československu „zapríčiní politické škody”. Predseda strany Viliam Široký na to reagoval - popri tom, že tentokrát obhajoval akciu ako akciu realizovanú na triednom princípe - návrhom rozpustenia Maďarskej komisie. S návrhom Širokého - poukazujúc na kontakty členov komisie s maďarským generálnym konzulátom - súhlasili aj Ladislav Holdoš a Gustáv Husák. Ako sa Husák vyjadril: „Od začiatku je pre nich maďarský konzulát bližší ako ústredie strany.” Predsedníctvo ÚV KSS následne súbežne s tým, že nariadilo zastavenie akcie, paradoxne vyhlásilo aj zrušenie Maďarskej komisie s tým, že jej tajomník István Fábry zostane referentom Sekretariátu ÚV pre prácu medzi maďarským obyvateľstvom49 50. Akciu Juh oficiálne ukončilo uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ z 24. októbra 1949. Predsedníctvo iniciovalo proti Danielovi Okálimu, ktorého spravili zodpovedným za celú akciu, disciplinárne pokračovanie a vo svojom uznesení zachytilo i to, že je nutné „informovať maďarských súdruhov o uskutočnených rozhodnutiach“51. K tomu došlo po dvoch dňoch, keď generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský v liste adresovanom Mihályovi Farkasovi informoval maďarských komunistov o zastavení akcie52. 27. októbra 1949 informoval Budapešť o ukončení Akcie Juh aj bratislavský konzul Vándor, 29. októbra tak urobil aj pražský vyslanec Szkladán. Ten upozornil aj na nezhody medzi českými a slovenskými straníckymi lídrami, ako aj na rozdiely v posudzovaní otázky odsunu vo vnútri slovenského straníckeho vedenia. Podľa neho Akciu Juh „objektívne posúdil Slánský“, „váhavú a ľahostajnú pozíciu zastával Bašťovanský, ktorý na jednej strane ustupoval tlaku Husáka a Okáliho, na strane druhej nevidel jasne a zreteľne dôsledky a možnosti technického prevedenia“. K protichodnému posúdeniu a neskoršiemu zastaveniu akcie prispelo podľa názoru vyslanca aj to, že nebol známy postoj maďarskej vlády a straníckeho vedenia, ako aj obava z negatívneho medzinárodného ohlasu a z „nepriateľských nálad" maďarskej menšiny53. Akciu Juh teda oficiálne zastavili, neskôr však aj vyslanectvo, aj generálny konzulát vo viacerých hláseniach informovali o pokračujúcich prípadoch vysťahovávania maďarských rodín a o ich nasťahovávanľ do spoločných príbytkov. Opatrenia sa zvyčajne týkali rodín, ktoré mali byt odsunuté už aj v rámci Akcie Juh, preto hlásenia predpokladali pokračovanie akcie inou formou54. Pokračovanie vysídlenia maďarských „kulakov“ dávalo do vyhliadok uznesenie pražského i bratislavského straníckeho vedenia z októb-49. Zápisnicu zo zasadnutia Maďarskej komisie zo 14. októbra 1949 uverejnil Popély 2008, s. 204-205. 50. SNA, ÚV KSS, k. 792, Zasadnutie Predsedníctva ÚV KSS, ktoré sa konalo dňa 21. októbra 1949; zápis zo zasadnutia Predsedníctva a uznesenie uverejnil Popély 2008, s. 205-210. 51. NA ČR, ÚV KSČ, f. 02/1, sv. 13, a. j. 192, Zápis č. 39 ze schúze predsedníctva ÚV KSČ, konané dne 24. Fijna 1949. 52. MOL, MDP, f. 276, zv. 65, a. j.202. 53. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 53, 907/1949. Beszélgetés Široký miniszterelnök-helyettessel; tamže, 855/1949. Megbízhatatlanok eltávolítása a magyar vidékről. 54. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 53, 902/1949. Medve Zsigmond követségi titkár szlovákiai útja; tamže, 909/1949. A reakció elleni küzdelem újabb megnyilatkozásai Csehszlovákiában.
