Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 169 odsun sa neustále menil. Nakoľko pri ich výbere nedodržali stanovené kritériá a dochádzalo k početným zneužitiam, zoznam bol neraz revidovaný. Väčšina ľudí na zozname sa pred ľudovým súdom nikdy neocitla a keď aj áno, ľudový súd ich napokon oslobodil a väčšina z nich disponovala aj štátnym občianstvom. Pôvodné predstavy rátali s odsunom 3 tisíc rodín, teda zhruba 14-15 tisíc ľudí do Čiech. Do konca septembra ich počet klesol na tisíc rodín, teda štyritisíc osôb, na začiatku októbra na počet 644 - až na jednu-dve výnimky maďarských - rodín. Prípravy na nové vysľdlenie sa nedali udržať v tajnosti, správy o ňom prenikli na verejnosť a medzi maďarským obyvateľstvom spôsobili paniku. Húfne vyhľadávali bratislavský generálny konzulát a žiadali jeho ochranu nielen tí, ktorých sa plánovaná akcia bytostne týkala, ale aj tí, v ktorých správy o plánovanej akcii vyvolávali neistotu. O prípravách akcie bola Budapešť prvýkrát informovaná bratislavským generálnym konzulátom 17. septembra 1949. Podľa konzula Józsefa Vándora - ktorého síce István Fábry, tajomník Maďarskej komisie upokojoval tým, že ide o odsun „reakčných živlov“ a akcia sa nevzťahuje iba na Maďarov - existujú obavy, že tento proces použitý len na Maďarov „opäť zomkne Maďarov do jedného šíku, opäť sotí všetkých Maďarov do priepasti neistoty (...) a vyvolá novú vlnu šovinizmu ako medzi maďarským, tak medzi slovenským obyvateľstvom“. Následne dostal konzul od maďarského Ministerstva zahraničných vecí také inštrukcie, aby o akcii priebežne posielal správy a udalosti monitoroval tak, aby získal úplné informácie, „zároveň však nemá pristupovať k takej činnosti, ktorá by ranila citlivosť československých orgánov“43. Po tom, ako 25. septembra informoval o pripravovanej akcii už i pražský vyslanec Ágoston Szkladán, maďarské Ministerstvo zahraničných vecí zvažovalo nutný zásah „kompetentného politického faktoru“. Ministerstvo zahraničných vecí zo získaných informácií dospelo k záveru, že za akciou stoja „Okáli a slovenské nacionalistické kruhy", čomu predseda KSS Viliam Široký a členovia Maďarskej komisie „dobromyseľne asistujú“ a nejde o boj proti slovenskej reakcii, ale o boj proti maďarským živlom na južnom Slovensku. Podľa Ministerstva zahraničných vecí by bolo treba poukázať na to, čo by akcia znamenala pre „medzinárodnú reakciu“ a na to, aké zvláštne svetlo by vrhala na vzťahy po uzavretí zmluvy o priateľstve, nakoľko by vytvárala dojem, že donucovacie opatrenia voči Maďarom na Slovensku stále prebiehajú. Nemáme v záujme brániť maďarských reakcionárov na Slovensku, preto musíme zdôrazniť, že voči takým opatreniam, ktoré nemajú národnostný charakter a ktoré budú zasahovať aj slovenské a české reakčné sily, nemáme žiadne výhrady, „ale všetky otázky, ktoré sa týkajú len Maďarov, i keď majú vzbudiť dojem, že sú namierené voči maďarským reakcionárom, nesmieme práve pre ich národnostný charakter schvaľovať“ - uzatvára svoju úvahu záznam Ministerstva zahraničných vecí44. Začiatok odsunu bol v dôsledku nejasností okolo osôb na zozname a v dôsledku chýbajúceho schválenia zo strany pražskej straníckej centrály opakovane odložený. Z akcie, ktorá bola napokon spustená 12. októbra 1949, sa zrealizoval jediný moment, a to nakladanie vybraných rodín z okresu Šamorín do vagónov a ich pustenie na cestu do 43. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 53, 640/1949. A megbízhatatlanok eltávolítása a magyar vidékről. 44. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 53, 698/1949. A megbízhatatlanok eltávolítása Szlovákia magyar vidékéről.
