Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
168 Árpád Popély Maďarský zákrok voči Akcii Juh Maďarská diplomacia od začiatku deportácií, teda od novembra 1946, sledovala s osobitnou pozornosťou aj osud Maďarov násilne presídlených do Čiech. Nezmenilo sa to ani po nástupe komunistov k moci, či už v Maďarsku alebo v Československu, a maďarské politické vedenie v priebehu roku 1948 aj na štátnej, aj na straníckej úrovni viackrát požadovalo u československých úradov umožnenie ich návratu do svojich domovov. Z tohto pohľadu je prirodzené, že maďarskí diplomati v Prahe i v Bratislave bedlivo sledovali ich situáciu až do ich návratu v roku 1949, po ich návrate aj ťažkosti s ich umiestňovaním, ako aj plán ďalšieho odsunu, ktorý dostal názov Akcia Juh. Organizovaný návrat tzv. „náboristov“ sa začal v prvých dňoch roku 1949 a do mája sa všetci Maďari, ktorí nechceli zostať v Čechách, mohli vrátiť na Slovensko. Ich umiestnenie sa však aj popri relatívnej organizovanosti nezaobišlo bez problémov. V domoch a majetkoch väčšiny z nich žili slovenskí presídlenci, tzv. dôverníci, ktorí ich nechceli vrátiť pôvodným majiteľom. Vracajúci sa Maďari sa však mnohorakými spôsobmi, neraz dokonca aj násilím, snažili získať svoj majetok späť. Hlásenia maďarských zastupiteľstiev a zápisnice spísané o ich sťažnostiach rovnako svedčia o tom, že vracajúci sa „náboristi“ neboli ochotní nasťahovať sa do im vyčlenených cudzích majetkov, ale všetci sa dožadovali svojich pôvodných domovov. Avšak v mnohých prípadoch, keď boli slovenskí presídlenci aj ochotní vysťahovať sa z domov Maďarov a vrátiť ich pôvodným majiteľom, uzavretiu dohôd a odsťahovaniu sa Slovákov častokrát bránili práve slovenské úrady41. Otázku umiestnenia navrátilcov z Čiech sa vedenie KSS snažilo paradoxne riešiť spolu s ďalšou akciou odsunu tzv. triedne a politicky nespoľahlivých Maďarov do Čiech, resp. umiestnením vracajúcich sa Maďarov na ich pozemku a v ich dome. Plán, ktorý dostal názov Akcia Juh konkretizovalo po straníckej línii uznesenie Predsedníctva ÚV KSS zo 7. septembra a na štátnej línii uznesenie Zboru povereníkov z 12. septembra 1949. Vedením celej akcie bol poverený povereník vnútra Daniel Okáli, v jednotlivých okresoch boli vytvorené osobitné komisie, ktoré mali jednak preskúmať, kto žije v dome navrátilcov: či pôvodný majiteľ alebo do jeho majetku nasťahovaný slovenský presídlenec. Ďalšou úlohou komisií bolo vypracovanie zoznamu politicky nespoľahlivých osôb, resp. rodín určených na odsun do Čiech zo štátnobezpečnostných dôvodov, v domoch ktorých mali byt umiestnení buď vracajúci sa „náboristi“, alebo presídlení Slováci, ktorí sa nasťahovali na majetky deportovaných42. Na zozname mali byť uvedené v prvom rade mená osôb, ktorým nebolo vrátené československé štátne občianstvo, ktorí boli ako „vojnoví previnilci“ určení na presídlenie do Maďarska, ale napokon nepresľdlení, ako aj tí - ľudovými súdmi odsúdení - no neurčení na presídlenie, ktorí patrili k majetnejším osobám. Počet rodín určených na 41. MOL, PN-TÜK, k. 35. d., 26/biz-1949. A deportált magyarok letelepítése és hazatérése; MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 52. d., 682/1949. Rubin Péter követségi titkár szlovákiai útja; tamže 1445/1949. Hazatért csehországi deportáltak panaszáról felvett jegyzőkönyvek felterjesztése; tamže 3100/1949. Látogatás Bašťovanský KSS-főtitkárnál; tamže 3804/1949. A deportálásból visszatértek elhelyezése. 42. Uznesenia Predsedníctva ÚV KSS a Zboru povereníkov uverejnil Popély 2008, s. 193-201.
