Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Maďarská diplomacia a maďarská menšina 167

KSS36, ktorý bol považovaný za najvplyvnejšieho komunistu maďarskej národnosti. On však akýkoľvek zásah rázne odmietol.

Konzul Vándor ku svojej správe z 15. mája 1949 o prípade priložil okrem iného aj kópiu listu spisovateľa Zoltána Fábryho, ktorý sa na prosbu rodiny pokúšal o intervenciu v prospech Esterházyho u Viliama Širokého. Samotný konzul sa však vyvaroval akejkoľvek intervencie. Ako to opísal aj vo svojom hlásení: Emilovi Prisenderovi a Istvánovi Fábrymu, ktorí ho po návrate do Bratislavy nezávisle vyhľadali, dal jasne najavo, že otázku považuje za vnútornú záležitosť Československa, on nie je kompetentný zaujať k nej stanovisko a vyhlásil, že kompetentní poznajú správanie Esterházyho, a tak nie je nutné, aby si vypočuli názor kohokoľvek37. Opatrné správanie Vándora mohlo byť v súlade so stanoviskom maďarského Ministerstva zahraničných vecí, ktoré 24. mája nariadilo, aby sa členovia generálneho konzulátu vo veci Jánosa Esterházyho „zdržali akéhokoľvek zásahu“38.

Po neúspešnej návšteve na bratislavskom generálnom konzuláte odcestoval Emil Prisender 3. mája 1949 v spoločnosti sestry Jánosa Esterházyho Márie do Prahy, kde v nádeji na pomoc vyhľadali aj maďarské vyslanectvo. Hoci medzi spismi maďarského Ministerstva zahraničných vecí niet stopy po tejto návšteve, Mária Esterházy vo svojom denníku zachytila reakciu tajomníka vyslanectva, ktorý ich prijal, nakoľko vyslanec bol toho času na dovolenke: „Nemôžu urobiť nič. Ešte šťastie, že sme nehovorili s vyslancom, mohlo byť z toho zle. Po prvé, Maďarsko nemôže zasahovať do vnútorných záležitostí Česko-Slovenska, po druhé, azda si nemyslíte, že ľudová demokracia sa ozve v záujme grófa? On osobne ľutuje, ale v záujme Jánosa by neodporúčal, aby sme požiadali Maďarsko o pomoc.” (Molnár 2010b, s. 34)

Emil Prisender a Mária Esterházy po návšteve maďarského vyslanectva ešte v ten istý deň vyhľadali v Prahe aj ministra Vavra Šrobára. Napokon vďaka jeho intervencii prezident Klement Gottwald dal pozastaviť výkon trestu smrti (Molnár 2010b, s. 34-35) a, ako to pražské vyslanectvo 25. mája oznámilo Budapešti, bolo nariadené obnovenie procesu39. V obnovenom procese navrhol Okresný súd v Bratislave zmenu trestu smrti na trest desiatich rokov odňatia slobody, ale nakoľko to apelačný súd zamietol, prípad sa opäť dostal pred prezidenta Gottwalda, ktorý v apríli roku 1950 z „milosti“ zmenil rozsudok na doživotný trest väzenia40. Rozhodnutie prezidenta a politického vedenia motivovala pravdepodobne obava z opätovného rozdúchania pomaly utíchajúcich nálad a chceli za každú cenu predísť tomu, aby maďarská menšina videla v popravenom Esterházym mučeníka protimaďarskej československej politiky.

36. Maďarská komisia vznikla na základe uznesenia Politického sekretariátu ÚV KSS zo dňa 12. novembra 1948 ako pomocný a poradný orgán ÚV v maďarských záležitostiach. Jeho predsedom bol Daniel Okáli, povereník vnútra, tajomníkom István Fábry, ďalšími členmi Gyula Lőrincz, István Major, János Kugler a Ferenc Rabay, po doplnení zo dňa 9. decembra 1948 boli členmi tiež povereník školstva Ladislav Novomeský, ako aj povereník informácií Ondrej Pavlľk.

37. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 83, 54/1949. Esterházy János ügye.

38. tamže

39. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 83, 54/1949. Esterházy János bűnpöre.

40. Na životnú a politickú dráhu Jánosa Esterházyho viď Molnár 2010a.