Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
164 Árpád Popély 12. januára 1949 predostrel aj smernice na vykonávanie zákona o štátnom občianstve. Csordás popritom, že poukázal na pretrvávajúcu neistotu medzi Maďarmi určenými na presídlenie, t. j. či majú právo požiadať o pridelenie československého štátneho občianstva, poukázal aj na jav, že mnohí sa vzdávajú československého štátneho občianstva a radšej by si zvolili presídlenie do Maďarska25. Úpravu postavenia maďarskej menšiny vyhlásenú v lete roku 1948 však československá strana realizovala len pomaly a čiastočne. Mátyás Rákosi preto 14. decembra 1948 v liste adresovanom Klementovi Gottwaldovi namietal voči neplneniu československých záväzkov prijatých na bratislavskom stretnutí predstaviteľov dvoch strán v júli 1948. Väčšina Rákosiho kritiky sa zameriavala na to, že zákon o štátnom občianstve neumožňuje získať štátne občianstvo niekoľkým desaťtisícom Maďarov, ktorí nedisponovali československým štátnym občianstvom pred rokom 1938, ako aj tým, ktorí síce boli určení na presídlenie do Maďarska, ale presídlení neboli, čo zas neumožňuje získať štátne občianstvo viac ako 130 000 Maďarom. Vyčítal tiež, že hoci bol daný prísľub o obnovení vyučovania v maďarskom jazyku od septembra, dosiaľ otvorili iba niekoľko maďarských škôl, vzdali sa aj sľubovaného maďarského denníka, povolili len jeden týždenník a taktiež nie všetkým Maďarom, ktorí sa vrátili z Čiech, sa mal vrátiť ich majetok. V liste dôrazného znenia sa vyjadril, že „hrozí riziko opätovného zhoršenia postavenia Maďarov na Slovensku, čo bude ďalej brzdiť budovanie dobrých vzťahov medzi oboma krajinami26“. Odpoveď Gottwalda bola prerokovaná 20. januára 1949 na zasadnutí širšieho predsedníctva ÚV KSČ. Tam síce odmietli oprávnenosť kritiky, avšak Gottwald ostro vystúpil aj voči vedeniu KSS, že otáľa s riešením postavenia maďarskej menšiny, a tým poskytuje zámienku maďarskej strane na intervenciu27. Realizácia nového kurzu naozaj nešla slovenským komunistom ľahko, bola sprevádzaná radom nedôsledností a nezrovnalostí. Naďalej prežívali staré praktiky a, hoci na slovnej úrovni hlásali potrebu zmeny dovtedajšej politiky, z minulosti chceli čo najviac zachovať pre budúcnosť. Zákon o štátnom občianstve poveril Ministerstvo vnútra zostavením menného zoznamu osôb maďarskej národnosti, ktoré sa „ťažko previnili proti Československej republike alebo jej ľudovodemokratickému zriadeniu“, a tak nemôžu získať späť československé štátne občianstvo. Ministerstvom vnútra vypracovaný a do 16. decembra 1948 okresným národným výborom zaslaný zoznam obsahoval mená 1516 osôb (živiteľov rodín)28. Menný zoznam sa dostal aj k bratislavskému konzulovi Józsefovi Vándorovi, ktorý po posúdení 1299 ľudí - živiteľov rodín vyhodnotil, že 40 % osôb figurujúcich na zozname sú intelektuáli (hlavne učitelia, stredoškolskí profesori a kňazi). Pri zostavovaní zoznamu bola teda „hlavným kritériom likvidácia maďarskej inteligencie“. Proti prevažnej väčšine z nich nebolo ani začaté konanie ľudového súdu, resp. ak aj bolo začaté, bolo aj napriek protimaďarskej praxi slovenských ľudových súdov ukončené oslobodením29. Menný zoznam 25. MOL, PF-TÜK, k. 17, 4/pol-1949. Állampolgársági törvény végrehajtási utasítása. 26. MOL, MDP, f. 276, zv. 65, a. j. 102. 27. NA ČR, ÚV KSČ, f. 02/1, sv. 8, a. j. 159, Zápis č. 6 ze schúze širšľho predsedníctva ÚV KSČ, konané dne 20. ledna 1949. 28. SNA, Povereníctvo vnútra - sekretariát, k. 44, 190/48prez. Seznam osob maďarské národnosti, podie ustanovení § 1. odst. 3. zákona ze dne 25 ŕľjna 1948 č. 245 Sb. 29. Voči 774 ľuďom z preskúmaných 1299 ľudí bolo začaté konanie ľudového súdu, z nich 274 boli odsúdení, ostatných oslobodili alebo zrušili voči nim konanie (MOL, PF-TÜK, k. 2, 31/1950. A pozsonyi főkonzulátus összefoglaló jelentése az 1949. évről II.
