Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 165 bol neskôr viackrát prehodnotený, v nasledujúcich mesiacoch vznikali novšie a novšie zoznamy, počet ľudí, ktorí na ňom figurovali, raz stúpal, raz klesal, kým Predsedníctvo ÚV KSS 6. januára 1950 nariadilo urýchlené udelenie československého štátneho občianstva Maďarom, ktorí ním ešte nedisponujú30. Riešenie tohto problému však prebiehalo aj naďalej veľmi pomaly. Konzul Vándor ešte aj v priebehu roku 1950 informoval vo viacerých hláseniach o tom, že slovenské úrady doručujú konfiškačné rozhodnutia osobám, ktorí figurujú na spomínanom zozname Ministerstva vnútra, hoci sa medzi nimi vyskytli i takí, ktorí po preskúmaní menného zoznamu už dostali československé štátne občianstvo. Konzul o takýchto prípadoch, o ktorých vedel, informoval aj Istvána Fábryho, referenta sekretariátu ÚV KSS pre prácu medzi maďarským obyvateľstvom, ktorý o tejto otázke ďalej rokoval s generálnym tajomníkom KSS Štefanom Bašťovanským a s predsedom strany Viliamom Širokým. Širokého vraj žiadal aj o to, aby odvolal platnosť právnych noriem týkajúcich sa konfiškácie majetku, on však túto požiadavku odmietol s odôvodnením, že tie sa vzťahujú nielen na Maďarov, ale vo všeobecnosti na kolaborantov a zradcov, preto ich zrušenie je „ešte predčasné31“. Podľa očakávania maďarskej menšiny v Československu a politického vedenia Maďarska by bolo prirodzeným dôsledkom zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve aj zrušenie platnosti všetkých protimaďarských zákonov32. Avšak nielenže k ich zrušeniu nedošlo, ale viacero zákonov z prvých mesiacov roku 1949 obsahovalo ďalšie protimaďarské opatrenia. Zákon Národného zhromaždenia č. 63/1949 Zb. z 23. februára 1949 napríklad vyslovil, že služobný (pracovný) pomer tých verejných zamestnancov, ktorí po okupácii zostali na okupovanom území Československa, je považovaný za zaniknutý posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k okupácii. Umožňoval síce požiadať o výnimku, avšak vylučoval možnosť výnimky u tých, ktorí podľa dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. stratili československé štátne občianstvo (Sbierka zákonov 1949, s. 201-204). Rovnaký charakter mal aj zákon z 23. marca 1949, ktorým sa síce menil dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii majetku nepriateľov, ktorý však ale naďalej ponechal v platnosti všetky ustanovenia dekrétu o konfiškácii hnuteľného i nehnuteľného majetku Maďarov a Nemcov (Sbierka zákonov 1949, s. 239). Bratislavský konzul József Vándor preto 27. apríla 1949 predložil maďarskému Ministerstvu zahraničných vecí zoznam protimaďarských československých zákonov a nariadení s návrhom, že by mohlo iniciovať ich zrušenie. Zoznam, zostavený právnikom 30.SNA, ÚV KSS, k. 794, Zápis zo zasadnutia Predsedníctva ÚV KSS dňa 6. januára 1950; o otázke československého štátneho občianstva pre maďarskú menšinu viď bližšie Šutaj 2002. 31. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 54, 021472/1950, 022429/1950; 023379/1950. Vagyonelkobzások a 108/45 Sb. számú elnöki rendelet alapján. 32. Viď napr. memorandum Zoltána Fábryho a Arpáda Balogh-Dénesa z 15. júla 1948 adresované maďarským komunistom, medzi nimi Mátyásovi Rákosimu, v ktorom sa okrem iného píše: „Je potrebné všeobecným zákonom vyjadriť, že Maďari v Československu podliehajú v každom ohľade rovnakému zaobchádzaniu ako Slováci a Česi a retroaktľvne - ex tunc - strácajú platnosť všetky také opatrenia, predpisy, nariadenia a zákony, ktoré predpisovali voči maďarskej menšine zvláštne zaobchádzanie, iné ako voči československým občanom českej a slovenskej národnosti." (MOL, MDP, f. 276, z v. 65, a. j. 202)
