Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 163 Prahe či v Bratislave dostať sa k bližším informáciám, ktoré odzneli na zasadnutiach vedúcich orgánov strany, a k rozhodnutiam, ku ktorým tam došlo. Platí to hlavne pre bratislavského konzula Ferenca Wagnera, ktorý ako člen Maloroľníckej strany nemal v komunistických straníckych kruhoch žiadne kontakty a ktorého osoba bola v letných a jesenných mesiacoch roku 1948 tŕňom v oku nielen Bratislavy, ale už aj Budapešti. Wagner, ktorý sa nedokázal stotožniť s komunistickou mocou a jej chápaním socialistického internacionalizmu, bol v posledných dňoch októbra roku 1948 z dôvodu podania hlásenia pozvaný na Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska. Svoje odvolanie však nevyčkal a na začiatku novembra sa spolu s rodinou dostal cez Čechy do západnej Európy, neskôr emigroval do Spojených štátov amerických20. Maďarské Ministerstvo zahraničných vecí po odchode Wagnera nariadilo na generálnom konzuláte vyšetrovanie. Vedením generálneho konzulátu poverilo najskôr vicekonzula Istvána Csordása, neskôr, v decembri roku 1948, splnomocnenca Józsefa Vándora, avšak ten kvôli prieťahom z československej strany mohol svoju funkciu prevziať až v marci roku 194921. Odchod Wagnera, vyšetrovanie zo strany ministerstva, ako aj časté personálne zmeny mali za následok ochromenie činnosti generálneho konzulátu na prelome rokov 1948 - 1949, čo malo za následok, že vecné správy v týchto mesiacoch prichádzali do Budapešti zväčša z pražského vyslanectva. Pražský vyslanec Elek Bolgár predostrel 27. októbra 1948 maďarskému Ministerstvu zahraničných vecí okrem iného aj text zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti22, čo bol z právneho hľadiska prvý krok na ceste k úprave postavenia Maďarov na Slovensku. Záznam ministerstva, pripojený k hláseniu, medzi anomáliami v zákone spomína, že hoci zákon predstavuje zásadný obrat v živote maďarskej menšiny, nevzťahuje sa na tých, ktorí nedisponovali československým štátnym občianstvom v období prvej Československej republiky, ani na tých, ktorých určili na presídlenie do Maďarska podľa Dohody o výmene obyvateľstva, ako ani na tých, ktorí sa „ťažko previnili proti Československej republike alebo jej ľudovodemokratickému zriadeniu“. Na základe toho bude možné odoprieť štátne občianstvo vysokému počtu osôb. Medzi anomáliami spomína aj 90-dňovú lehotu na zloženie sľubu vernosti, ako aj to, že zákon sa nezmieňuje o otázke majetkovej reštitúcie23. Keďže Ministerstvo zahraničných vecí nariadilo obom maďarským zastupiteľským úradom sledovanie realizácie zákona o štátnom občianstve, vyslanec Bolgár vo svojom hlásení z 2. decembra 1948 naznačil, že pôsobnosť zákona bude rozšírená aj na Maďarov, ktorí tu po skončení výmeny obyvateľstva zostanú24, vicekonzul Csordás zas 20. MOL, Pozsonyi Főkonzulátus-TÜK (Bratislavský generálny konzulát-TÚK, ďalej: PF-TÜK), k. 19, 135/res-1948, 6/biz-1948. Wagner disszidálása. (Komunistická vláda odstránila takmer v rovnakom čase, v septembri roku 1948 aj niekdajšieho spolupracovníka Wagnera, Kálmána Berecza z čela Úradu splnomocnenca a vymenovala Józsefa Vándora na pozíciu bratislavského spnomocnenca.) 21. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 2,1902/1949. A pozsonyi főkonzulátus vezetésének átadása, illetve átvétele. 22. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 50, 782/pol/res/1948. A csehszlovákiai magyarokra vonatkozó állampolgársági törvény felterjesztése. 23. tamže. 24. MOL, PN-TÜK, k. 34, 369/biz-1948. A csehszlovákiai magyarokra vonatkozó állampolgársági törvény felterjesztése.
