Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
162 Árpád Popély V dôsledku týchto faktorov bolo československé stranícke vedenie donútené akotak riešiť postavenie Maďarov v Československu. Predsedníctvo ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) vytvorilo už v posledný májový deň osobitnú komisiu, ktorej úlohou bolo vypracovať a predložiť vedeniu strany návrh na riešenie maďarskej otázky na Slovensku, slúžiaci ako podklad na rokovanie s maďarskými komunistami16. Užšie predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo predložené návrhy prvýkrát na svojom zasadnutí 8. júla, schválené a predostreté pred vládu boli na zasadnutí užšieho predsedníctva 19. júla 1948. Návrh predostretý vláde perspektívne predpokladal vrátenie československého občianstva Maďarom, vyňatie spod konfiškácie ich poľnohospodárskeho majetku najviac do 50 ha, umožnenie návratu Maďarov násilím presídlených do Čiech, obnovenie vyučovania v maďarskom jazyku, umožnenie vydávania tlače v maďarskom jazyku a zriadenie nejakej maďarskej mládežníckej a kultúrnej organizácie. Vedenie strany však naďalej obhajovalo výmenu obyvateľstva a presídľovanie vo vnútri štátu, považovalo za neprijateľné finančné odškodnenie, ako aj prijatie akéhosi menšinového štatútu, vytvorenie akejsi maďarskej politickej strany alebo zoskupenia, rovnako aj návrat reslovakizovaných do radov Maďarstva17. Predsedníctvo ÚV KSČ 8. júla rozhodlo aj o začatí rokovania s maďarskými komunistami a o pozvaní maďarskej delegácie do Bratislavy. Na medzistraníckej porade 23. - 24. júla 1948, na ktorej viedol delegáciu KSČ Viliam Široký a delegáciu Strany maďarských pracujúcich (SMP) József Révai, československá strana oboznámila maďarských komunistov s plánovanými opatreniami. Za kompromis oboch straníckych vedení možno považovať dohodu, v ktorej sa maďarská strana zaviazala, že bude pokračovať vo výmene obyvateľstva, československá strana sa zaviazala minimalizovať počet maďarských obyvateľov, ktorým nebude udelené štátne občianstvo, ako aj k tomu, že reslovakizovaníbudú mať neobmedzené právo posielať svoje deti do maďarských škôl. Nedošlo však k dohode o maďarskej požiadavke, aby „drobní ľudia“, ktorých majetok sa skonfiškoval, dostali aspoň čiastočné odškodnenie18. Po schválení návrhov najvyššími pražskými a následne i bratislavskými straníckymi orgánmi došlo na zasadnutí československej vlády 30. septembra 1948 k prijatiu návrhov na úpravu postavenia maďarskej menšiny19. Ich prijatie vládou bolo už len formalitou, veď k vecným rozhodnutiam došlo od februára v oboch straníckych centrálach, z nich hlavne v pražskej. Stopy po rozhodnutiach československých straníckych orgánov medzi pražskými a bratislavskými diplomatickými hláseniami nenachádzame. Dôvodom môže byť skutočnosť, že medzi československými a maďarskými komunistami vtom čase ešte nevznikol vzťah založený na dôvere, umožňujúci akreditovaným maďarským diplomatom v 16. Slovenský národný archív (ďalej SNA), Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ďalej ÚV KSS), k. 789, Zápis zo zasadnutia Predsedníctva ÚV KSS 31. mája 1948. 17. Návrh komisie ÚV KSS a schválené návrhy Predsedníctva ÚV KSČ publikoval Popély 2008, s. 44-47, 50. 18. MOL, Magyar Dolgozók Pártja (Strana maďarských pracujúcich, ďalej MDP), f. 276, z v. 65, a. j. 102; NA ČR, ÚV KSČ, f. 02/1, sv. 3, a. j. 129, Záznam o poradé KSČ a SMP. (Záznam publikoval Popély 2008, s. 55-56) 19. NA ČR, ÚV KSČ, f. 100/24, sv. 150, a. j. 1494, Zápis 14. schúze páté vlády, konané dne 30. záŕí 1948.
