Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 161 Klement Gottwald, predseda Komunistickej strany Československa (KSČ), vyhlásil až 9. júna 1948 na zasadnutí Ústredného výboru (ÚV) strany, že je potrebné zmeniť politiku voči maďarskej menšine a že pre Maďarov, ktorí v Československu zostanú, bude treba zabezpečiť nejaké práva12. Rozhodnutie Gottwalda, resp. československého štátneho a straníckeho vedenia, bolo motivované viacerými faktormi. Jednak bolo jasné, že ťažkopádne prebiehajúcu výmenu obyvateľstva nebude možné realizovať v takom rozsahu, ako si to československá strana predstavovala, a je potrebné počítať s tým, že časť maďarského obyvateľstva zostane na Slovensku a časom bude nutné riešiť jeho postavenie. Na druhej strane sovietske vedenie, ktoré bolo predtým hlavným podporovateľom českých a slovenských snáh o vytvorenie národného štátu, teraz malo záujem už o normalizáciu československo-maďarských vzťahov, a preto na jar v roku 1948 viackrát podrobilo prísnemu hodnoteniu a kritike národnostnú politiku československých komunistov13. Tretím faktorom, ktorý donútil československých komunistov k zmene politiky voči maďarskej menšine, bolo komunistické štátne a stranícke vedenie Maďarska, ktoré v roku 1948 vyvíjalo stále silnejší tlak na Prahu v záujme pozitívneho riešenia postavenia Maďarov v Československu. Maďarská vláda namietala voči pokračujúcej diskriminácii maďarskej menšiny, voči zákazu používania maďarského jazyka, proti pokračujúcim konfiškáciám, najskôr prostredníctvom pražského vyslanca Eleka Bolgára, ktorý 19. apríla 1948 odovzdal diplomatickú nótu. V prípade, že nedôjde k náprave krívd, pohrozila vláda prerušením výmeny obyvateľstva14. V záujme zvýraznenia nóty sa generálny tajomník Maďarskej komunistickej strany (MKS) Mátyás Rákosi 20. apríla 1948 obrátil na Prahu aj na straníckej úrovni. Rákosi v liste adresovanom vedeniu KSČ zdôraznil, že vedenie MKS sa „za žiadnych okolností nezmieri s politikou hotových faktov“ a uviedol, že MKS považuje politiku vedenú voči Maďarom na Slovensku za nezlučiteľnú so zásadami leninsko-stalinskej národnostnej politiky, za národnostnú politiku buržoázno-nacionalistickú (Sipos 1992, s. 715). Keďže na nótu z 19. apríla 1948 a ani na list Rákosiho z nasledujúceho dňa neprišla z Československa vecná odpoveď, maďarská vláda v ďalšej nóte zo 4. júna naliehala na zrušenie konfiškačných výmerov vydaných na základe príslušnosti k maďarskej národnosti, žiadala odškodnenie zainteresovaných, zabezpečenie práva na slobodné sťahovanie pre Maďarov deportovaných do Čiech, teda povolenie ich návratu do svojich domovov, rovnaké zaobchádzanie s maďarskými, českými a slovenskými pracovnými silami a zrušenie tzv. národných správ vypísaných na maďarský majetok15. Na nótu, ktorá si žiadala odpoveď do siedmich dní, nedostali v požadovanom čase uspokojivú odpoveď, preto maďarská strana 12. júna 1948 s okamžitou platnosťou zastavila výmenu obyvateľstva. 12. Národní archív České republiky (ďalej NA ČR), Ústrední výbor Komunistické strany Československa (ďalej ÚV KSČ), f. 01, sv. 5, a. j. 18, Zasedání ÚV KSČ 9. 06. 1948. 13. Na postoj Sovietskeho zväzu k riešeniu maďarskej otázky na Slovensku viď Barnovský 2004. 14. MOL, Külügyminisztérium-TÜK 1945-1964 (Ministerstvo zahraničných vecí-TÚK 1945-1964, ďalej: KÜM- TŰK), Csehszlovákia (Československo) k. 49, 217/pol/res-1948. Tiltakozó jegyzék újabb nemzetiségi sérelmek ügyében. 15. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 49, 350/pol/res-1948, Jegyzék a csehszlovák kormányhoz.
