Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 159 Maďarské obyvateľstvo, pozbavené štátneho občianstva, majetku, ako aj pracovných príležitostí, nútené poprieť svoju národnosť a ohrozené vysľdlenľm, očakávalo pomoc a právnu ochranu proti československej štátnej moci inštinktívne od Maďarska a jeho zastupiteľstiev v Prahe a v Bratislave. Dva maďarské zastupiteľské úrady zohrali nenahraditeľnú úlohu pri dokumentácii krívd páchaných na príslušníkoch maďarskej menšiny, pri informovaní maďarskej vlády a pri udržiavaní kontaktov medzi maďarskou vládou a maďarskou menšinou v Československu. Ferenc Wagner, maďarský splnomocnenec v Bratislave, v záujme účinnejšej obhajoby záujmov Maďarov určených na presídlenie do Maďarska postupne zriaďoval oblastné pobočky Úradu splnomocnenca v Šamoríne, Komárne, Nových Zámkoch, Štúrove, Leviciach, Lučenci a Košiciach, čím uľahčil udržiavanie kontaktov s maďarským obyvateľstvom a sledovanie krívd na nich spáchaných. K spolupracovníkom splnomocnenca patrili aj takí významní predstavitelia maďarskej inteligencie na Slovensku, akými boli Rezső Szalatnai, Rezső Peéry a Marcell Szilárd. Ferenc Wagner priebežne informoval maďarskú vládu o všetkých otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny a na slovenských úradoch sa snažil konať v záujme nápravy krívd spáchaných na maďarskom obyvateľstve9. Záujmy maďarskej menšiny, samozrejme, pravidelne obhajovalo aj maďarské zastupiteľstvo v Prahe, hlavne v čase hromadného presídlenia maďarského obyvateľstva do Čiech, avšak - aj v dôsledku geografickej blízkosti - udržiavanie kontaktov a činnosť smerujúca k právnej pomoci sa preniesla na Úrad splnomocnenca v Bratislave, veď sťažnosti maďarského obyvateľstva sa dostali ľahšie do Bratislavy ako do vzdialenej Prahy. Maďarská vláda sa snažila spraviť čo najviac pre prenasledovanú maďarskú menšinu, avšak jej možnosti boli značne obmedzené a nebola v takej pozícii, aby mohla svoju vôľu presadzovať. Maďarská vláda, podriadená Spojeneckej kontrolnej komisii (SKK) vedenej Sovietskym zväzom, mala obmedzený medzinárodný manévrovací priestor, a keďže s Československom nemala ešte nadviazané diplomatické vzťahy, so svojimi sťažnosťami sa mohla obrátiť jedine na SKK. Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska sa do júla 1946, teda do začiatku mierovej konferencie, obrátilo na SKK až v 184 nótach, v ktorých poukazovalo na krivdy spáchané na maďarskom obyvateľstve v Československu a žiadalo o intervenciu v prospech maďarskej menšiny, avšak nedošlo k nej ani v jednom prípade10. Obdobie prežívania maďarskej politickej aktivity Dogma proletárskeho internacionalizmu považovala menšinovú otázku jednak za vyriešenú, jednak za internú záležitosť každej socialistickej krajiny. V povedomí verejnosti je o komunistickom vedení Maďarska, ktoré sa dostalo k moci v rokoch 1947 - 1948, zachovaný obraz úplnej ľahostajnosti voči situácii maďarskej menšiny na Slovensku, ako aj voči národnostnej otázke ako takej. Diplomatické hlásenia maďarského zastupiteľstva v Prahe a v Bratislave - a pravdepodobne aj zastupiteľstiev v ostatných susedných štátoch Maďarska - však vytvárajú podrobnejší obraz o vzťahu najvyššieho stra9. Na Úrad splnomocnenca v Bratislave viď bližšie Fehér 2010. 10. Zoznam 184 nót viď Hungary and the Conference of Paris 1947, s. 155-163.
