Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
14 István Gergely Szűts „mesto úradníkov“, okrem prepúšťania úradníkov negatívne ovplyvnil aj vysoký počet tých, ktorí si zmenili identitu, resp. „strata“ židov s materinským jazykom maďarským. Tento posledný jav sa vysvetľuje tým, že na rozdiel od sčítaní za čias Uhorska, v československých sčítaniach obyvateľov sa nepýtali na materinský jazyk, ale na národnosť, preto sa po maďarsky hovoriaci židovskí obyvatelia Košíc, tvoriaci 15 až 16 % celkového obyvateľstva, štatisticky jednoducho odčlenili z údajov o počte Maďarov, ktorí sa dostali do menšiny.36 Tvár mesta sa teda - aj keď nie v takej miere, ako to ukazujú údaje o sčítaní obyvateľov - v dôsledku odchodov, príchodov i asimilácie pomaly menila. Jednou z najdôležitejších zmien bolo, že takmer úplne zmizli zamestnanci verejnej správy a príslušníci brannej moci, ktorí podľa sčítania obyvateľov z r. 1919 tvorili viac ako 20 % obyvateľstva.37 V prípade maďarskej komunity, nepočítajúc odchádzajúce osoby so slobodným povolaním, sa odchod týkal aspoň 8500 - 9000 osôb. Väčšina z nich odchádzala spolu s inštitúciou, pre ktorú pracovala. Do Miškovca prichádzali v najhojnejšom počte poštári a príslušníci armády. Dvadsiati štyria z osemdesiatich optantov, uvedených v protokoloch o žiadostiach, pracovali na riaditeľstve maďarskej kráľovskej pošty v Košiciach, šestnásti na mestskom vojenskom veliteľstve. Medzi optantmi sú ďalej piati žandári, piati vysokoškolskí študenti, štyria zamestnanci železníc a, prekvapujúco, iba dvaja pedagógovia. V období po zmene moci sa teda popri zamestnancoch do Miškovca sťahovali aj niektoré inštitúcie - okrem poštového riaditeľstva aj hlavné riaditeľstvo školskej inšpekcie, krajské policajné veliteľstvo a vojenské veliteľstvo. V Miškovci bola umiestnená aj užhorodská reálka, solivarské lesnícke veliteľstvo a prešovská právnická akadémia. Popri úradníkoch sťahujúcich sa spolu s úradmi vo veľkom počte prichádzali košickí železničiari a dôstojníci košického 34. pešieho pluku. Napriek rozvráteniu maďarského verejného vzdelávania a hromadnému prepúšťaniu pedagógov sa v protokoloch o optantoch nachádzajú mená iba dvoch štátnych učiteľov. Ich skutočný počet bol ale výraznejší. Je totiž všeobecne známe, že od začiatku 20. rokov zamestnali v miškoveckých verejných inštitúciách množstvo utečencov, medzi nimi aj viacerých z Hornej zeme. A popri šťastlivcoch, ktorí sa mohli hneď postaviť za katedru, boli aj takí pedagógovia, ktorí si našli miesto vo svojom odbore až neskôr, resp. nikdy. Podľa údajov ministra školstva Antona Štefanka bolo na územiach pripojených k Československu do r. 1920 prepustených 1355 učiteľov.38 Žiaľ, nie je známe, v akom počte a v ktorých oblastiach boli prepúšťaní maďarskí učitelia. V Košiciach popri dvoch vysokých školách fungovali dve inštitúcie na prípravu pedagógov, tri stredné školy a viaceré odborné učilištia. Z väčšiny škôl významnú časť maďarských pedagógov prepustili, ďalší odišli dobrovoľne.39 Prevažná časť košických, ale aj ostatných horniackych 36. Kovács Éva: Felemás asszimiláció, c. d. 37. Podľa sčítania ľudu v r. 1910 zo 44 421 obyvateľov bolo 22 232 zarábajúcich a 21 979 vyživovaných osôb. Z toho vo verejnej správe a v slobodných povolaniach bolo 1926 zárobkovo činných a 2759 vyživovaných, v armáde 3735 zárobkovo činných a 822 vyživovaných. Zmena moci sa dotkla predovšetkým týchto 9242 zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Magyar Statisztikai Közlemények. II. kötet. Budapest, 1913, s. 414. 38. JuNEK, Marek: A szlovákiai oktatáspolitika és viszonya a magyar iskolák pedagógusaihoz 1918 és 1922 között. In Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2003, roč. 6, č. 4, s. 147. 39. O odbúravaní maďarského vzdelávania v Košiciach pozri Popély, Gyula: Erős várunk az iskola. Pozsony : Madách, 2005.
