Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Sobáš a svadba v cintoríne 145 údaje o vzťahu svadby a tanca smrti (Hameln 2000)12. Glikl Hameln, ktorá značnú časť svojho života prežila v Altone pri Hamburgu, vo svojich pamätiach podrobne opísala prepychový sobáš13 svojej dcéry v Cieve14, na ktorej ľudia v maskách okrem iného predviedli tanec smrti: „Potom vošli ľudia odetí v maskách a predviedli veľmi pekné kúsky a kadejako vyvádzali, čo slúžilo na zábavu. Napokon zamaskovaní predviedli tanec smrti.” (Hameln 2000, s. 79.) Tento moment je zaujímavý, veď - ako redaktor knihy uvádza v poznámke č. 94 - tanec smrti, ktorý sa rozšíril v 16. storočí, má kresťanský pôvod, „napriek tomu sa rozšíril aj v radoch židovstva, dokonca sa stal jednou zo súčastí radostných osláv” (Hameln 2000, s. 79.). Tento údaj je možné považovať za veľmi dôležitý aj z hľadiska vzájomného vplyvu židovsko-kresťanskej kultúry. Vznik žánru tanca smrti sa viaže k morovej epidémii, stal sa akousi reakciou proti bohatej „úrode“ smrti v čase epidémie, poukazujúc na to, že smrť si nevyberá, zasiahne rovnako chudobných i bohatých. Poznáme nespočetné množstvo fresiek zo stredoveku znázorňujúcich tanec smrti15, okrem iného aj na vonkajších stenách kostnice v rakúskom Metnitze. V tejto obci pred niekoľkými desiatkami rokov vytvorili Múzeum tanca smrti, dokonca - na zachovanie tradícií - každoročne predvedú aj hru tanca smrti (Totentanzspiel) (L. Juhász 2006; L. Juhász 2007). Zvyklosť tanca v cintoríne, resp. tanečných príležitostí pri pohrebe, pri smrti je bohato zachytená v etnografickej literatúre, za najdôležitejšie zhrnutie v maďarskom jazyku môžeme považovať štúdiu Pétera Morvayho, ktorý zhrnul výsledky výskumu v európskom kontexte (Morvay 1950, s. 73-82.). Avšak o svadbe v cintoríne spojenej s tancom v štúdii nepíše. Prax prepojenia cintorína a svadby je známa aj v dnešných zvyklostiach, môžeme sa o tom dočítať v tlačených alebo elektronických médiách, svedčia nám o tom aj správy o svadbách uzatváraných v domoch smútku. V týchto prípadoch je malá pravdepodobnosť, že motiváciou mladomanželov pri výbere nezvyčajného miesta sobáša by bola snaha zabrániť nejakej chorobe či nešťastiu, aspoň v dostupných správach sa to nespomína. Dva príklady na dnešnú motiváciu tohto zvyku: V zámorskom Idahu (Spojené štáty americké) sa jeden starší pár (66 a 72 rokov) zosobášil v roku 2009 v dome smútku. Výber nezvyčajného miesta mladomanželia odôvodnili tým, že prvýkrát sa stretli na jednom pohrebe práve na tomto mieste. Obaja stratili svojich pôvodných manželov v roku 200716. 12. Glickl Hameln, ktorá sa narodila v roku 1646 (1646-1719) napísala svoje pamäti hebrejským písmom v jazyku jidiš, prvýkrát ich zverejnil Dávid Kaufman vo Frankfurte am Main v roku 1896, následne boli zverejnené v roku 1923, neskôr v roku 1980 vo vydavateľstve Jüdischer Verlag. Práve toto vydanie preložil László Jólesz do maďarčiny, využijúc aj pôvodné poznámky pod čiarou. Pamäti obsahujú zaujímavé údaje o zvykoch židovského obyvateľstva, ich životnom štýle, sviatkoch, spoločenských vzťahoch atď. 13. Osobitosťou svadby v Kleve je, že sa jej zúčastnil aj kurfirst Fridrich, ktorý sa v tom čase nachádzal v tomto meste (Hameln 2000, s. 77-78.) 14. V súčasnosti nesie názov Kleve, mesto sa nachádza na nemecko-holandskej hranici v severnom Porýní-Vestfálsku. 15. Bližšie viď napr. Corvisier, André: Tance smrti. Praha, Volvox Globator, 2002. 16. www.rtlklub.hu/hirek/bizarr/cikk/247444 (stiahnuté: 2010. december 27.)
