Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Sobáš a svadba v cintoríne 143 židovskom cintoríne6. Vďaka nemu sa dopracujeme k ďalším údajom týkajúcim sa nezvyčajného miesta tohto rituálu. Deutsch vyčíta autorovi článku jeho satirický štýl, ako aj jeho omyly a dáva podrobné odpovede na otázky. Tým sa nám rozširujú poznatky týkajúce sa pozadia tohto zvyku, nakoľko cituje vyjadrenie hlavného rabína v Miškovci Sámuela Austerlitza, ktoré bolo zverejnené v židovskom časopise Egyenlőség. Hlavný rabín spomína svadbu uskutočnenú na cintoríne v čase epidémie ako starodávny židovský zvyk a vyzdvihuje, že „sa spája s dobročinnými účelmi, zbierajú sa milodary pre chudobných, praktizujú charitu a súcit, aby sa nad nami zmiloval i Boh”. Mohli sme teda dostať odpoveď i na otázku, na čo vyzbierala náboženská obec pre mladomanželov 6000 korún. Vyhlásenie Sámuela Austerlitza, hlavného rabína z Miškovca, citované Jenőm Deutschom, bolo pôvodne zverejnené v židovskom časopise Egyenlőség ako súčasť článku Esküvő a temetőben. Tento článok je z hľadiska našej témy veľmi dôležitý, hlavne s ohľadom na jeho poslednú vetu: „Po poučení predseda obce súhlasil bez škrupúľ s uskutočnením zbierky, a to aj preto, že podľa jeho informácií sa v čase terajšej epidémie takéto svadby na cintoríne konali na mnohých miestach, dokonca vraj aj v Budapešti7.“ To znamená, že užhorodská svadba v cintoríne nebola jediná, ktorú v tomto čase v židovských kruhoch v záujme zastavenia epidémie španielskej chrípky realizovali. Rovnako významným údajom je i to, že takýto obrad realizovali nielen na vidieku, ale aj v hlavnom meste v Budapešti. Z vyjadrenia rabína Austerlitza je zrejmé, že nejde o neznámy zvyk, ale v kruhu židov o dobre známy rituál, vykonávaný v záujme zastavenia chorôb. V monografii Sándora Scheibera pod názvom Folklóré s tárgytörténet (Folklór a jeho história) nájdeme viaceré údaje týkajúce sa tohto rituálu, teda spomínaný zvyk skutočne nebol v kruhoch židov neznámy. V kapitole nazvanej Zsidó folklór Ujváry Péter írásaiban (Židovský folklór v prácach Pétera Újváryho) (Scheiber 1986, s. 1096-1152.) cituje viaceré pramene, medzi prvými slová z drámy Újváryho Leviathan: „na zastavenie pogromu zosobášia na hrobe jedného cáddika dve siroty." (Scheiber 1986, s. 1126.) V tejto kapitole Scheiber vymenúva ďalšie príklady uvádzané v umeleckej literatúre. Z diela poľského autora, ktorý mal medzi predkami rabína Juliana Stryjkowskeho: „Vypukla epidémia, ako muchy. Len vtedy trochu ustúpila, keď uskutočnili svadbu v cintoríne.” (Scheiber 1986, tamže.) Z románu A Sátán Gorajban (Satan v Goraji) I. Bashevisa Singera sú nasledujúce slová: „Potom ženícha priviedli k svadobnému šiatru, ktorý bol postavený medzi kaplnkou a starým cintorínom. Malé hrobčeky, pokrývajúce nádvorie pri kaplnke, boli hrobmi malých detí, ktoré padli za obeť hajdamákom a Tatárom v roku 1648 a umreli mučeníckou smrťou, aby nestratili svoju vieru a nepadli do otroctva...” (Scheiber 1986, s. 1127.) Aj v ďalšom diele Singera sa spomína svadba v cintoríne (Scheiber 1986, tamže.). Nasledujúci údaj pochádza z roku 1865, keď sa v Safede medzi hrobmi uskutočnila svadba chudobného páru Jószéfa Káróho a Lurji Kicchákovej, aby tým zabránili šíreniu cholery (cituje: Scheiber 1986, tamže.). Židia v Pápe taktiež uskutočnili takúto svadbu: „V čase veľkej cholerovej epidémie v Pápe ... držali v cintoríne svadobný obrad jedného osirelého chlapca a osirelej dievčiny pred 6. Článok v plnom rozsahu viď v Prílohe! 7. Svadby v cintoríne (Esküvő a temetőben). Egyenlőség, 26. 10. 1918, s. 11.
