Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Úspechy, kompromisy a neúspechy v integrácii utečencov z Hornej zeme 13

záciľ sa vytváral nie na báze pôvodu, ale príslušnosti k lokálnej komunite. Medzi jeho členmi sa preto nachádzajú osoby zo všetkých kútov Uhorska. Medzi týmito dvomi spolkami boli v týchto desaťročiach stále kontakty, aj časť ich členstva sa prekrývala. Tieto skutočnosti stratili na význame v r. 1938, keď po prvej Viedenskej arbitráži vlastne zanikol dôvod existencie gemerského spolku. 10. novembra 1938 vstúpili maďarské vojská do Rimavskej Soboty, o pol roka sa v Miškovci konalo slávnostné stretnutie bývalých vyhnancov a tých, ktorí zostali po vojne na Slovensku.31 Nie je známy počet tých, ktorí sa po pripojení južného Slovenska k Maďarsku vrátili domov a zamestnali sa v štátnej správe; isté je, že tak ako v iných mestách aj tu prinášalo znovuvybudovanie maďarskej správy mnohé konflikty.

Košickí utečenci

28. decembra 1918 vstúpili československé vojská do centra Abovsko-turnianskej župy, do Košíc. Po niekoľkých mesiacoch neistoty pristúpila nová moc k systematickej výmene úradníckeho stavu. Popri zavedení povinného sľubu vernosti sa pokúšala za krátky čas zmeniť etnickú štruktúru inštitúcií mesta aj prostredníctvom núteného penzionovania, prepúšťania, vyhostenia úradníkov. V nasledujúcich rokoch preto opustili Košice tisíce ľudí, na ich miesta prichádzali najmä českí kolonisti. Je iróniou osudu, že tak ako utekajúci Maďari, aj prichádzajúci českí zamestnanci čakali v železničných vagónoch na stabilizáciu svojej situácie - aj keď, pravda, kratšie než Maďari.

Prvá vlna utečencov sa dala do pohybu v dňoch pred príchodom českých vôjsk, mohutnejší odliv obyvateľov sa spustil v marci 1919. Podľa dobového spravodajstva s prvou vlakovou súpravou prešlo prechodnou hranicou 300 mužov utekajúcich pred odvodovou povinnosťou a rovnaký počet vykázaných úradníkov.32 Podľa spomienok jedného poštového zamestnanca v tejto vlne odišli najmä majetnejší mešťania.33

Vynútený pohyb obyvateľstva pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, aj keď jeho intenzita sa menila. Napr. v r. 1922 za osem mesiacov vykázali z mesta 590 osôb.34

Spoločenská premena Košíc sa samozrejme najviac dotkla Maďarov, ich počet za krátky čas klesol skoro na polovicu (aj keď výsledky československých sčítaní ľudu nemožno nekriticky akceptovať).35 Početnosť Maďarov v Košiciach, považovaných za

31. „Na tento slávnostný akt rozdelenia, resp. právny akt opätovného vytvorenia župy sme sa tu, v Miškovci zišli v hojnom počte my, Gemerčania. Slávnostná plenárna schôdza sa uskutočnila vo veľkej sále sídla župy Borsod, za veľkého a dojemného nadšenia. Z poverenia a v mene Gemerčanov predniesol vzletnú, krásnu, hlboko precítenú, ohnivú maďarskú reč József Szentiványi, statkár z Behyniec, jeden z veľkých vodcov Maďarov v Československu. Po slávnostnej schôdzi - podľa prastarých maďarských zvyklostí - nasledovala hostina, po nej bola krátka rozlúčka, sadli sme si do auta, a večer sme už doma kávičkovali. (Rábely 2005, s. 133)

32. Reggeli Hírlap, 21. marca 1919, s. 3.

33. Spomienky Sándora Ajtayho, hlavného poštového kontrolného radcu vo výslužbe, 31. októbra 1931. In Tisza, Miksa (ed.): Menekültek könyve. Fekete, 1940, s. 4 - 7.

34. KovÁc.s Éva: Felemás asszimiláció. Somorja - Dunaszerdahely : Fórum Kisebbségkutató Intézet - Lilium Aurum, 2004, s. 36.

35. V roku 1910 registrovali v Košiciach 33 350 osôb maďarskej národnosti (75,4 %), 6547 osôb slovenskej národnosti (14,89 %) a 3189 osôb nemeckej národnosti (7,2 %). Naproti tomu v r. 1919 vykázali iba 17 991 (38,4 %), v r. 1921 12 019 (22,7 %) Maďarov. Počet „Čechoslovákov" do r. 1919 sa zvýšil na 22 858 (48,8 %), do r. 1921 na 32 146 (60,8 %). Kovács, Alajos: Kassa népességének fejlődése és összetétele. In Magyar Statisztikai Szemle, 1939/5. s. 519 - 542.