Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
138 Attila Simon S blížiacimi sa oblastnými voľbami asi najväčším problémom novej strany bolo, že okrem Žitného ostrova sa nedokázala nikde inde udomácniť, hoci sa pokúšala aj v Košiciach a v ich okolí. Ich kampaň na Žitnom ostrove však bola silná (podľa niektorých prameňov vďaka finančnej podpore Hodžu), čo vyvolalo aj v Budapešti obavy, že sa im podarí ukradnúť priveľa volebných hlasov od opozičných maďarských strán. V súvislosti s tým jedno hlásenie z pražského veľvyslanectva navrhovalo aj to, že by bolo užitočné, keby maďarské úrady zabránili Mohácsymu, ktorý sa často zdržiaval na pravom (maďarskom) brehu Dunaja vo svojich viniciach, vrátiť sa na posledné dva týždne kampane na územie Slovenska90. Napriek krátkemu času pôsobenia a mediálnym útokom voči Krajinskej maďarskej maloroľníckej živnostnľckej a robotníckej strane sa jej podarilo dosiahnuť pomerne slušný výsledok v krajinských voľbách, ktoré sa konali 2. decembra. Na kandidátke, kde vystupovala so Židovskou stranou91, spolu získali 13 746 hlasov, čo znamenalo jedno poslanecké miesto v krajinskom zastupiteľstve. Na okresných voľbách, ktoré sa konali v ten istý deň, už nedosiahli rovnaký úspech, a ani v jednom okresnom zastupiteľstve, dokonca ani v domovskom komárňanskom, sa im nepodarilo získať mandát92. „Otcovia-zakladatelia“, povzbudení čiastočnými úspechmi, chceli zo strany spraviť vedúcu stranu maďarského aktivizmu, k tomu však potrebovali získať mená, ktoré by lákali voličov. Tí, čo boli vybratí - Lelley a Jánoky-Madocsány - naďalej neboli ochotní vystúpiť z pozadia strany, dokonca, vidiac jej stagnáciu, definitívne prestali podporovať Krajinskú maďarskú maloroľnícku živnostnícku a robotnícku stranu. A tak sa bez vedúcich osobností a bez podpory v parlamente postupne ponárala do bahna úplného nezáujmu. Jej smrť predznamenávala i skutočnosť, že vydávanie jej tlačového orgánu Magyarság bolo hneď po oblastných voľbách zastavené a obnovili ho len pred parlamentnými voľbami v roku 1929, aj to celkom bezvýsledne. V parlamentných voľbách totiž mohácsyovci získali len 6 894 hlasov93, čo bolo pre nich obrovským sklamaním. Získané hlasy pochádzali hlavne zo Žitného ostrova, ale aj v okrese Dunajská Streda, kde bola strana pomerne úspešná, získali len 4,4 % všetkých hlasov, v Hurbanove 3,6 % a v Komárne 3,5 %. V gemerských a východných okresoch získali len okolo 1 % hlasov, teda boli takmer „neviditeľní“. Tento výsledok viedol napokon k postupnému zániku strany. Zhrnutie Hospodárska kríza, ktorá sa dostala aj do Československa v roku 1929 a svoj vrchol prežívala v roku 1932, a sociálna nespokojnosť ako jej dôsledok prekreslila mocenské vzťahy v politickom živote. Keďže kríza postihla najvýraznejšie pohraničné oblasti Čiech 90. MOL, K-64, 27. cs, 7. t, 680/res.pol 1928 91. Mohácsyovci navrhli aj Maďarskej národnej strane volebnú spoluprácu, oni ju však odmietli. 92. Angyal: Érdekvédelem, c. d., s. 163. 93. Krivý, Vladimír. Výsledky volieb 1929 - 2010 za obce na Slovensku, http://sasd.sav.sk/sk/ data_katalog.php. Slabé účinkovanie Krajinskej maďarskej maloroľníckej živnostnľckej a robotníckej strany naznačuje, že aj v Komárne, ktoré predstavovalo jej základňu, získali len 138 hlasov. Strana získala významnejší úspech len v Tekovských Lužanoch, kde získala takmer 20% , teda 287 hlasov.
