Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistáké pokusy v maďarskej politike... 139 obývané nemeckou menšinou, nemeckí voliči sa odklonili od aktivistických strán, ktoré v roku 1935 dosiahli svoju historickú porážku od čerstvo vzniknutej Sudetonemeckej strany. V tej situácii, ktorá nastala dôsledkom zahraničnopolitických, ale aj vnútorných zmien, na začiatku tridsiatych rokov v Československu už neboli také vhodné podmienky na národnostné zmierenie, aké tu boli v predošlom desaťročí. To sa stalo osudovým aj pre aktivizmus. Neúspešné snahy Maďarskej národnej strany a mohácsyovcov neukončili tie pokusy, ktoré chceli maďarskú politiku na Slovensku orientovať aktivistickým smerom. Pokusy v rokoch 1929 - 1931 sa viažu predovšetkým k menám Jenôho Lelleyho a Károlya Zaya, ale narobili „väčší dym ako plameň“ a nedostali sa ani po založenie strany. A tak maďarský aktivizmus do roku 1938 reprezentovali len maďarské sekcie pôsobiace v rámci československej sociálnej demokracie a Agrárnej strany, ktoré sa svojím servilným postojom pričinili o to, aby sa v kontexte maďarskej politiky na Slovensku zakorenil aktivizmus ako synonymum bezcharakterného oportunizmu. Z tejto štúdie však musíme vidieť, že aktivizmus nebol v každom prípade totožný so servilnosťou typu Istvána Csomora a Ignáca Schultza. Veď existoval - hoci len krátko a s malými úspechmi - aj taký maďarský aktivizmus, ktorý chcel kráčať cestou vyšliapanou sudetonemeckými stranami a ktorý chcel spolupracovať s vládami len za takých podmienok, pri ktorých dokážu čo najefektívnejšie obhajovať záujmy maďarského spoločenstva na Slovensku. Popri tom, že sa nechcel vzdať práva na sebaurčenie, medzi dlhodobými štátoprávnymi cieľmi v rámci spolupráce s vládami mal predovšetkým vyriešenie krívd dopustených na Maďaroch. To, že sa aktivizmus takéhoto typu nedokázal udomácniť, má viacero dôvodov. Rozhodujúcu úlohu v tom zohrali aj meravé postoje Prahy a Budapešti, ale aj osobitosti maďarskej spoločnosti na Slovensku alebo aj neprítomnosť ekonomicky zainteresovanej skupiny v pozadí, ktorá by mala záujem na úspechu aktivizmu. Literatúra Angyal Béla 2002. Érdekvédelem és önszerveződés. Fejezetek a csehszlovákiai magyar pártpolitika történetéből 1918-1938. Galánta - Dunaszerdahely, Fórum Kisebbségkutató Intézet. Angyal Béla 2004. Dokumentumok az Országos Keresztényszocialista Párt történetéhez 1919-1936. Somorja-Dunaszerdahely, Fórum Kisebbségkutató Intézet-Lilium Aurum Könyvkiadó. Beran, Josef Ladislav 2009. Odepŕená integrace. Praha, Pulchra. Broklová, Eva 1997. T.G.Masaryk a nemecký politický aktivismus (do roku 1926). In Gajan, Koloman (ed.): T. G. Masaryk a vztahy Cechu a Nëmcü (1882-1937). Masarykova společnost, Praha, 169-186. p. Brügel, Johann Wolfgang 2006. Češi a Némci 1918-1938. Praha, Academia. Gajan, Koloman (ed.) 1998. T. G. Masaryk a vztahy Čechú a Némcú (1882-1937). Masarykova společnost. Harna, Josef - Sebek, Jaroslav 2002. Štátni politika vúči némecké menšiné v období konsolidace politické moci v Československu v letech 1918-1920. Praha, Historicky ústav. Kárnľk, Zdenék 2003. České zemé v ére první republiky (1918-1938). Díl 1. Vznik, budování a zlatá léta republiky (1918-1929). Praha, Libri. Krácik, Jörg 1999. Die Politik des deutschen Aktivismus in der Tschechoslowakei 1920-1938. Franfurt am Main, Peter Lang Verlag.
