Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
12 István Gergely Szűts V čestnom predsedníctve spolku, ktorý začal fungovať v približne rovnakom čase ako spolok úradníkov v kolónii na Hodobayho ceste,25 dostali miesto také známe osobnosti, ako napr. dr. Béla Soldos, hlavný stoličný sudca Gemersko-malohontskej župy, potom od r. 1923 župy Boršod-Gemer-Malohont,26 ďalej významný gemerský statkár, bývalý poslanec hornej komory parlamentu Ferenc Balassa z obce Ragály27, či sudca kúrie dr. Mihály Perjéssy28, pôvodom z Nižnej Kaloše. Z týchto vodcovských osobnostľje zvlášť zaujímavý životný príbeh Perjéssyho. Bol sudcom vo viacerých župách, v r. 1920 sa dostal do Miškovca, po necelých štyroch rokoch sa odsťahoval do Debrecínu. Členovia gemerskej komunity v Miškovci napriek tomu považovali jeho osobu a udržiavanie intenzívnych stykov s ním za dôležité. Neoblomná dôvera voči nemu mohla súvisieť s tým, že na rozdiel od väčšiny vysokých úradníkov on s rodinou niekoľko týždňov prebýval v železničnom vagóne a v tomto období sa z jeho iniciatívy viackrát protestovalo u primátora mesta.29 Sudca, ktorý prešiel všetkými úskaliami utečeneckého života, sa podľa všetkého stal dôveryhodnou a obľúbenou osobnosťou medzi prisťahovalcami. Činnosť týchto čestných predsedov spočívala predovšetkým v reprezentácii, nie v aktívnej spolkovej činnosti, preto skutočným vedením bol poverený Gyula Tavassy, utečenec z Košíc. Tento plukovník vo výslužbe, otec troch detí, ktorý mal v čase svojho zvolenia 50 rokov, sa snažil cez spolok vytvárať stále príležitosti na stretávanie sa Gemerčanov žijúcich v meste a v župe. O konkrétnej činnosti spolku máme málo informácií; isté je, že členovia sa s rôznou intenzitou schádzali najmä na pôde meštianskej školy. Je to pochopiteľné - dlhoročným riaditeľom školy bol člen predstavenstva spolku Károly Sztankovics; na tejto škole učila aj jeho dcéra, ktorá zastávala aj funkciu tajomníčky spolku. Popri Tavassym boli vo vedení aj ďalšie známe osobnosti, ako napr. dr. Vilmos Szontagh,30 profesor právnickej akadémie, či kapitán polície Emil Neogrády. Hodobay-telep Lakóinak Egyesülete (Spolok obyvateľov Hodobayho kolónie), založený necelých šesť mesiacov pred spolkom Gemerčanov, na rozdiel od ďalších organi-25. BAZ MLt IV.-1925/b. 34. doboz 34-36. A Hodobay-telep Lakóinak Egyesülete 26. Dr. Béla Runyai Soldos, posledný hlavný župan Gemersko-malohontskej župy sa narodil v r. 1888. Ako väčšina utečencov z Hornej zeme, aj on bol členom, ba medzi rokmi 1927 - 1930 aj spolupredsedom Magyar Kárpát Egyesület (Maďarský karpatský spolok). Po Viedenskej arbitráží v r. 1938 bol znovu zvolený za hlavného župana Gemera-Malohontu, po päťročnej službe odišiel v r. 1943 na dôchodok. Jeho súčasník Miklós Rábely ho charakterizoval takto: „Múdry funkcionár verejnej správy, s veľkou rutinou, odborná autorita, absolútne čestný človek a okrem toho veľmi miloval svoju rodnú župu: Gemer." (Rábely 2005, s. 120) 27. Barón Ferenc Balassa z Ragályu sa narodil v r. 1864 v Ragályi. Študoval na stredných školách vo Viedni, vo Švajčiarsku a v Budapešti. Počas svojich univerzitných štúdií precestoval skoro celú Európu a severnú Afriku. Potom sa vrátil na svoj statok v Ragályi a začal hospodáriť. V rokoch 1931 až 1936 bol aj reprezentantom žúp Boršod-Gemer-Malohont v hornej komore. 28. Dr. Mihály Perjéssy sa narodil v r. 1862 v Nižnej Kaloši v Gemersko-malohontskej župe. Do gymnázia chodil v Rimavskej Sobote a Sárospataku (Blatný Potok). Univerzitné štúdie začal v Sárospataku, ukončil v Kluži. Tu získal v r. 1888 doktorát z práva. Pracovať začal v Revúcej ako úradník, potom už plynulé stúpal po služobnom rebríčku. V roku 1893 sa stal sedriálnym sudcom, potom prokurátorom vo Fehértemplome (dnešné Srbsko), odtiaľ sa dostal do Veľkého Varadína (Rumunsko), potom do Csíkszeredy (dnešné Miercurea Ciuc v Rumunsku). V r. 1903 na vlastnú žiadosť ho menovali za sudcu bratislavskej kráľovskej súdnej tabule. 29. Miskolci Napló, 7. augusta 1920, s. 3. 30. Dr. Vilmos Szontagh sa narodil v r. 1855 v obci esetnek (Gemersko-malohontská župa). Študoval na prešovskej právnickej akadémii a v Kluži, kde získal aj doktorát z práva. Po ukončení práce vo verejnej správe sa stal v r. 1914 primátorom Jelšavy, po zmene moci odišiel do Maďarska. Od r. 1925 je profesorom Miškoveckej právnickej akadémie vo výslužbe. Zomrel v Debrecíne v r. 1962.
