Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Aktivistické pokusy v maďarskej politike... 123

pokusu. A nedokázali tomu napomôcť ani veľkolepé kampane typu návštevy hospodárskej výstavy uskutočnenej v Prahe dvojtisícovým sprievodom sympatizantov strany KMFP v máji roku 1925, ktorých do Prahy odviezli osobitne vypravené dva vlaky za obrovských osláv. Cieľom bolo, aby sympatizanti, odetí v krojoch a spievajúci maďarské ľudové piesne, potvrdzovali v očiach českej verejnosti lojalitu Maďarov na Slovensku k československému štátu.

Voličov KMFP odrádzali najmä nedodržané sľuby (hlavne meškajúce rozdeľovanie pôdy) a prehnaná servilnosť voči Hodžovi, zatiaľ čo vládu začali znepokojovať stále sa znižujúce šance na návrat prostriedkov vkladaných do maďarského republikánskeho hnutia. A tak strana už vo voľbách v roku 1925 ani nepodala vlastnú kandidátku, ale jej uchádzači sa ocitli na kandidátke československej Agrárnej strany - s pomerne chabými výsledkami28. Tento výsledok rozhodol o osude strany, ktorá v nasledujúcich rokoch postupne strácala na svojej nezávislosti a v roku 1929 sa úplne včlenila do Agrárnej strany, kde fungovala ďalej ako jej sekcia s „minimálnou nezávislosťou“.

Pred voľbami v roku 1925 došlo k založeniu ešte jednej aktivistickej strany, ktorá sa pokúšala osloviť voličov z maďarských obcí na Slovensku. V pozadí vzniku Krajinskej sedliackej strany (Országos Parasztpárt) založenej v septembri roku 1924 boli v prvom rade osobné ambície zakladateľa Vinceho Mikleho. Po prvotnom veľkom rozbehu - veď vedúce osobnosti strany chceli za tri mesiace prijať 350 tisíc nových členov - stranícka organizácia rýchlo spľasla. Rok po jej založení strana, disponujúca len 37-imi miestnymi základnými organizáciami, išla do volieb len v dvoch volebných okrskoch, v novozámockom a košickom, v ostatných častiach Slovenska vyzývali svojich voličov, aby podporili Agrárnu stranu29. Voľby však pre nich skončili jednoznačným fiaskom, veď skončili s výsledkom 4,5 tisíc hlasov a bez mandátu30. V dôsledku fiaska vo voľbách bola strana v roku 1926 rozpustená a Mikle sa z politiky definitívne vytratil.

Pokusy o vytvorenie politickej strany Csömöröm, resp. Miklem, a volebné fiaská ich strán niesli v sebe jasný signál aj pre dobových politikov. Totiž to, že csomorovci dokázali vytvoriť životaschopnú organizačnú sieť a vo voľbách za seba postavili - hoci nie veľký, ale ani nie zanedbateľný - počet voličov, naznačovalo, že v určitých kruhoch maďarskej spoločnosti na Slovensku, hlavne medzi gazdami, je dopyt po zmenách. Je dopyt po tom, aby stále väčšmi neplodnú politiku krívd (o ktorej senátor za nemeckú kresťansko-socialistickú stranu Robert Mayr-Plarting povedal, že Maďari „chcú rozbiť republiku veľkým kladivom bez toho, že by na to mali potrebnú silu“31) nahradili konštruktľvnejšou politikou, ktorá dokáže zmierniť hospodárske a sociálne problémy

28. Hoci tlačový orgán strany už trúbil víťazné fanfáry a písal o 50 tisícoch maďarských hlasov daných Hodžovi (Népújság, 22. novembra 1925, s. 1.), v skutočnosti mohli dostať 15-20 tisíc hlasov a veľkú časť z nich na juhozápadnom Slovensku. Vo východných okresoch sa csomorovcom nepodarilo presadiť.

29. Slovenský národný archív (ďalej SNA) fond Policajné riaditeľstvo Bratislava (ďalej PR BA), šk. 244, 11974/1925.prez. Porovnaj Angyal: Érdekvédelem, c. d., s. 120.

30. Šuchová, Xénia: Prílohy I - Obyvateľstvo. In Zenko, Milan-Bystrický, Valerián (red.): Slovensko v Československu (1918-1939). Bratislava, Veda, 2004, s. 560. Porovnaj Voľby na Slovensku. So zvláštnym zreteľom ku voľbám do národného zhromaždenia v r. 1925.

31. Magyar Országos Levéltár (ďalej MOL), Külügyminisztériumi levéltár, a Politikai Osztály reservált iratai (ďalej K-64), 10. cs. 7 t. 227/1924 rés. pol.