Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
124 Attila Simon maďarského obyvateľstva. V zrkadle toho volebné fiasko oboch strán neznamenalo fiasko spolupráce s väčšinovým obyvateľstvom, ale omnoho väčšmi fiasko politiky bezpodmienečnej služby vláde, resp. politiky založenej na individuálnom uplatnení sa. Avšak nenegovala potrebu rozumnej primeranej spolupráce. A to ani preto, lebo na to poskytovalo akýsi príklad sudetonemecké spoločenstvo, ktorého strany v polovici dvadsiatych rokov tak vykročili cestou kooperácie s českou politikou, že sa pritom nevzdali základných národných požiadaviek nemeckého obyvateľstva a cieľa prebudovať štruktúru československého štátu. Takto diferencovaná nemecká politika - keď popri opozícii hlásajúcej politiku krívd vznikla aj línia strán spolupracujúcich s vládou - bola schopná preukázať viac výsledkov ako maďarská politika idúca po jednej koľaji. Nasledovanie „nemeckej cesty" je možné postrehnúť na tom politickom obrate, ktorý vystihoval správanie Maďarskej národnej strany vedenej Józsefom Szent-lványm v rokoch 1925 - 1927 a ktorý predstavoval najnádejnejší pokus maďarskej politiky o vyrovnanie s pražskou vládou v medzivojnovom období. Maďarská národná strana na „nemeckej ceste“ Blížiac sa k polovici prvého parlamentného cyklu, ktorý sa začal v roku 1920 už nielen pre vonkajších pozorovateľov, ale aj pre samotných politikov, bolo stále jasnejšie, že možnosti tej deklaratívnej politiky krívd, ktorú dovtedy maďarská opozícia realizovala, sú pomerne obmedzené. Popri chýbajúcich výsledkoch bola varovným signálom aj izolovanosť oboch maďarských politických strán, veď v parlamente nemali skutočného spojenca a nielen s centralistickými stranami, ale ani so sudetonemeckými a slovenskými stranami nedokázali vybudovať spoluprácu. Na ich postavenie poukazovalo i to, že politická moc s nimi len málo komunikovala a zo strán, ktoré sa dostali do parlamentu, nedostali do konca roku 1921 pozvánku od prezidenta Masaryka len predstavitelia Krajinskej kresťansko-socialistickej strany32. Požiadavka zmeny situácie, ktorá pre Maďarov na Slovensku znamenala nemalé politické a hospodárske nevýhody, bola sformulovaná v strane maloroľníkov vedenej Józsefom Szent-lványm, čo nie je prekvapujúce, veď maloroľníkov oproti kresťanským socialistom považovali za také politické zoskupenie, ktoré oproti symbolickej politike presadzovalo skôr hospodárske otázky. Na strane druhej, József Szent-lvány, ktorý bol sám statkárom, veľmi dobre poznal ťažký život maďarských gazdov na Slovensku. Aj vďaka týmto impulzom statkár z Behyniec už v roku 1922 sformuloval taký model menšinového postoja, v ktorom sa popri vernosti národu našlo miesto aj pre ústavnú lojalitu voči štátu a vytvoril by tak základ spolupráce s vládou33. Na takýto pokus však ešte vtedy nedozrel čas. Potvrdzujú to aj výsledky rokovaní, ktoré viedli na jar v roku 1922 zástupcovia opozičných strán a vlády34. Rokovania iniciované vládou, počas ktorých by bolo bývalo potrebné pripraviť základy vyšších rokovaní, prebiehali v Pieš-32. MOL, K-64,13. cs, 7b t. 220/res 1921. Na to však, samozrejme, môže byť viacero vysvetlení, avšak na vzťah medzi „hradom” a maďarskými stranami vtlačil svoju pečať aj vzťah medzi oboma štátmi, Československom a Maďarskom, ktorý bol ešte aj v roku 1921 veľmi napätý. 33. Szarka, c. d., s. 34. 34. Porovnaj Szarka, c. d., s. 32-33.
