Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
122 Attila Simon predstaviteľov v parlamente24 - vnímali situáciu Maďarov na Slovensku naďalej za dočasnú a udržiavanú iba násilím, zatiaľ sociálni demokrati vnímali právo na sebaurčenie za riešenie v rámci československého štátu, teda hoci sprostredkovane, ale predsa len uznali československý štát a naznačovali, že svoj socialistický boj chcú viesť v rámci tohto štátu25. Svoj opozičný postoj voči československej vláde si však aj oni zachovali a ostro kritizovali nacionalizmus československých vlád. Bipolárne kontexty maďarskej politiky (opozičný ľavicový a pravicový) sa v období prvého parlamentného cyklu (1920 - 1925) rýchlo zmenili. Štátoprávne postavenie Československa sa stabilizovalo, jeho hranice boli definitívne stanovené, československé hospodárstvo začalo prosperovať. Nová Ústava prijatá na začiatku roku 1920 otvorila cestu na budovanie najlepšie fungujúcej parlamentnej demokracie v regióne. Vnútorné pomery Československa sa natoľko stabilizovali, že to malo vplyv aj na jeho postavenie v európskej politike, aj na medzinárodný postoj voči nemu. Štát, ktorý bol spočiatku vnímaný ako neživotaschopné „monštrum“, sa stal hospodársky a politicky stabilným a aj medzinárodne uznaným štátom. To všetko vplývalo aj na to, že maďarská politika v Československu, ktorá bola dosiaľ hodnotená ako jednodimenzionálna, sa začala viac polarizovať a popri opozičnom postoji plnom krívd sa objavovali aj iné životaschopné alternatívy. V podobe Komunistickej strany Československa (KSČ) sa zjavila ľavica boľševického typu, ktorej základ tvorili práve niekdajší maďarskí sociálni demokrati a ktorá - aspoň na úrovni hesiel - podporovala aj právo národností na sebaurčenie. Respektíve v podobe Republikánskej maďarskej roľníckej strany (Köztársasági Magyar Földmíves Párt, RMRS) vedenej Aladárom Csánkim a Istvánom Csömöröm sa zjavila prvá taká maďarská politická sila, ktorá sa netajila lojalitou voči Československej republike, a teda aj podporou československej vlády - vznikol maďarský aktivizmus. Aktivizmus, ktorý predstavovali „republikánski Maďari“ vedení Csömöröm, sa v ničom nepodobal na sudetonemecký aktivizmus. Išlo totiž a priori o takú stranu, ktorá bola vytvorená z vládnych záujmov, predovšetkým záujmov Milana Hodžu, a ktorej hlavným spojivom bola viera v to, že za odmenu za prevládne správanie dostanú jej členovia od Prahy pozemok (nie náhodou bolo jej heslom „Organizuj sa, buď republikánom, aby si pri delení neostal na mizineZ26). A hoci v Kolárove a v iných južnoslovenských obciach dokázala strana získať do svojich radov vysoký počet ľudí žiadajúcich pôdu, župné voľby v roku 1923, v ktorých získala strana len 5 217 hlasov27, dali csomorovcom jasne najavo mantinely ich politického 24. Viď slová Józsefa Szent-lványho vyjadrené pri diskusii o ratifikácii Trianonskej zmluvy: Digitálni knihovna NS RČS 1920-1925, Poslanecká snémovna - stenoprotokoly, 25. schúze, Streda 24. listopadu 1920. http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/stenprot/025schuz/prilohy/priloh02.htm 25. Viď prejav Witticha pri diskusii o trianonskej mierovej zmluve: „my némecko-maďarštľ sociálni demokraté nezlomné budeme trvati na právu sebeurčení, jakožto záruky trvalého mľru národu i v této Československé republice.’’ Digitálni knihovna NS RČS 1920-1925, Poslanecká snémovna - stenoprotokoly, 4. schúze Úterý 8. června 1920. http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/stenprot/004schuz/s004008.htm 26. Népújság, 27. apríla 1923, s. 6. 27. Voľby na Slovensku. So zvláštnym zreteľom k voľbám do národného zhromaždenia v r. 1925.