Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistáké pokusy v maďarskej politike... 121 maďarská vláda vedená Istvánom Bethlenom - hoci si zvolila cestu dodržania Versailleskej zmluvy - počas celého svojho funkčného obdobia odmietala spoluprácu maďarských strán s Prahou, v ktorej videla riziko legitimizovania hraníc. Maďarské spoločenstvo, ktoré sa v prvých dňoch roku 1919 ocitlo na Slovensku, podobne ako sudetskľ Nemci, prijímalo nový štát odmietavo, ale jeho politická reprezentácia si od prvých dní uvedomila, že obhajovanie záujmov maďarskej populácie si vyžaduje, aby sa zapojili do československej politiky na jej rôznych úrovniach. V duchu tohto zistenia sa na jar v roku 1919 rozhodli prijať účasť v činnosti dočasných župných výborov Bratislavskej a Komárňanskej župy maďarské osobnosti verejného života (medzi inými barón Lajos Kürthy, niekdajší hlavný župan Aurél Bartal alebo Géza Szüllő)20 a v tomto duchu ponúkli spoluprácu pri preberaní moci v čase rozpadu Uhorska predstavitelia miest Bratislavy a Košíc z radov sociálnych demokratov predstaviteľom novej moci. Spolupráca však neznamenala, žeby sa moci vzdali, veď či už bartalovci, či už sociálna demokracia vedená v Košiciach Miklósom Molnárom21 a v Bratislave Paulom Wittichom uviedla, že ochota spolupracovať neznamená uznanie legitimity momentálnej situácie a obsadenia územia československou armádou (nezabudnime, že na začiatku roku 1919 sme boli ešte ďaleko od medzinárodného prijatia nových hraníc). Oneskorené vytvorenie maďarských politických subjektov na Slovensku urýchlili parlamentné voľby vypísané na apríl roku 1920. Na prvých parlamentných voľbách sa maďarská politika definovala predovšetkým ako opozičná politika, veď popri dvoch občianskych stranách, Krajinskej kresťansko-socialistickej strane (Országos Keresztényszocialista Párt; OKP) a maloroľníkmi, do volieb s podobným programom vstupovala aj Nemecko-maďarská sociálnodemokratická strana na Slovensku (Szlovenszkói Német-Magyar Szociáldemokrata Párt). Ba čo viac - hoci Gyula Popély a Béla Angyal ich titulovali za pseudomaďarskú stranu slúžiacu záujmom vlády22 - aj Maďarská národná strana, vstupujúca do volieb v košickom volebnom kraji, mala opozičný politický program, i keď oproti kresťanským demokratom bol pomerne liberálne inšpirovaný23. V prvých parlamentných voľbách v apríli roku 1920 sa hlasy maďarských voličov rozdelili v rovnakom pomere medzi ľavicových sociálnych demokratov a pravicové občianske strany, čo zároveň znamenalo, že prevažná väčšina maďarských voličov dala svoj hlas stranám, ktoré trvali na práve Maďarov na sebaurčenie. Avšak vo vzťahu sociálnej demokracie a občianskych strán voči Československu sa predsa len dali objaviť viditeľné rozdiely. Kým občianske strany - ako o tom svedčia aj prečítané vyhlásenia ich 20. Komáromi Lapok, 17. mája 1919, s. 1. Porovnaj Angyal, Béla. Dokumentumok az Országos Keresztényszocialista Párt történetéhez 1919-1936. Somorja-Dunaszerdahely, Fórum Kisebbségkutató Intézet-Lili um Aurum Könyvkiadó, 2004, dokumente. 41. s. 3. 21. Slovenský text dohody uzavretej medzi Miklósom Molnárom a československými okupačnými silami cituje Medvecký, Karol Anton: Slovenský prevrat, zv. IV. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, 1931, s. 290. 22. Popély Gyula: Ellenszélben. A felvidéki magyar kisebbség első évei a Csehszlovák Köztársaságban (1918-1925). Pozsony, Kalligram, 1995, s. 80; Angyal: Érdekvédelem, c. d., s. 62. 23. K posúdeniu tohto viď Seitz Viktor, a Magyar Nemzeti Párt losonci képviselőjének programbeszéde. Losoncz, Vígh Károly Könyvnyomdái Műintézete, 1920.
