Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

Maďarskí dedinčania v slovenskom hlavnom meste 5

Slovensku práve urbanizácia. Problém iba málo stráca na význame aj v prípade, že úlohu jazyka nenadhodnotíme a akceptujeme, že otázku etnickej identity nie je možné zúžiť na jazykovú kultúru, a že z výsledkov sčítaní ľudu nie je možné odvodiť zložitý proces asimilácie.6

Hľadiac na asimiláciu ako na proces sa tu odvolávame na Miltona M. Gordona, ktorý rozlišoval viacero postupných, na seba nadväzujúcich štádií tohto javu. Osvojenie si jazyka a kultúrnych kódov väčšinového národa - akulturácia - je v tomto procese len začiatočnou etapou, ktorú podľa Gordona nie nevyhnutne nasledujú ďalšie, ktoré už vedú k absolútnemu splynutiu, resorpcii, ako je včlenenie sa do formálnych a neformálnych organizácií, inštitúcií prijímajúcej (asimilujúcej) spoločnosti, vedomý vstup do nich, štrukturálna integrácia, osvojenie si národných znalostí väčšiny a stotožnenie sa s ním atď.7

Prostredníctvom analýzy problematiky prispôsobovania sa k mestskému prostrediu a so zreteľom na charakteristiky národno-etnickej identity skúsime identifikovať a preskúmať faktory, ktoré majú vplyv na skupinovú kohéziu, a ovplyvňujú tie stratégie prežitia, ktoré jednotlivé skupiny vyvíjali v záujme zachovania a odovzdávania svojej identity v komunite prisťahovalcov v Bratislave, respektíve v maďarských komunitách, pričlenených k hlavnému mestu. Analýzou príkladu Bratislavy by sme chceli prispieť k dokresleniu obrazu stredovýchodnej Európy, kde počas 20. storočia vnútornú migráciu aj snahy o realizáciu sociálnopolitických cieľov sprevádzali väčšinou jednosmerné asimilačné procesy aj na dovtedy národnostne pestrofarebných územiach a mestách, a prispeli k získaniu prevahy väčšinového národa. Namiesto toho, aby migrácie viedli k vytváraniu nových foriem multietnických a multikultúrnych štruktúr - ako vo viacerých oblastiach západnej Európy alebo v Spojených štátoch -, prispeli tu k etnickej homogenizácii, jednojazyčnosti a monokultúrnosti.8

Pri sledovaní skupín maďarských prisťahovalcov v medzivojnovom období sa sústreďujeme predovšetkým na znaky vzniku komunít, na možnosti organizovania komunít na etnickom základe a na prejavy reprezentácie etnickej identity.

Na okraji hlavného mesta

Rovinaté polia, obklopujúce Bratislavu z východu a zo severovýchodu, ako i územia na druhej strane Dunaja, rozprestierajúce sa v susedstve Petržalky, boli v prvých desaťročiach 20. storočia väčšinou poľnohospodárske územia. Oraniská striedali miestami lúky, parky, háje a sady občanov mesta. Tu sa umiestňovali najmä od konca 19. storočia hlavné centrá industrializácie mesta, továrne, priemyselné závody. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch sa na týchto perifériách, v susedstve mesta a továrenských budov vytvorili kolónie, v ktorých našli svoj príležitostný alebo dlhoročný domov vidiečania, prúdiaci do Bratislavy.

V Bratislave, ktorá sa začala industrializovať v poslednej tretine 19. storočia, fungoval na prelome storočí už významný počet priemyselných podnikov, a stále rástol aj počet robotníkov, ktorí v nich pracovali. Medzi prvými sa tu usídlila tabaková továreň (1853), potom továreň na náboje (1871), továreň Dynamit-Nobel (1873), továreň na spracovanie ľanu (1888), továreň na káble (1894), cvernová továreň (1895), továreň na smaltovaný riad (1896), rafinéria minerálnych olejov Apollo (1895), tóvá-