Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Typy jazykových problémov 53 môže nastať aj u hovoriacich, ktorí síce používajú rovnaký jazyk, ale jeho odlišné variety (pre možné prípady pozri 5.2.1.). Často spôsobujú neporozumenie odborné výrazy, menej používané cudzie slová, nárečové výrazy či kontaktové javy. Pre ilustráciu uvediem jeden úsmevný prípad z vyššie spomenutého dotazníkového prieskumu. Respondent navštívil jedno gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským na južnom Slovensku, kde sa opýtal vrátnika, či mu má dať személyi (názov pre občiansky preukaz v štandardnej maďarčine). Vrátnik na to odvetil, že netreba dať személyi, postačuje obcsánszki. Je zjavné, že vrátnik nerozumel výrazu személyi, aj keď tušil, že ide o nejaký druh identifikačného preukazu. Dôvodom môže byť, že vrátnik používa synonymum pre személyi zaužívaný medzi Maďarmi na Slovensku, slovo obcsánszki (porov. slov. občiansky). Problém vrátnika s porozumením nespôsobil chybu v komunikácii, pretože samozrejme aj respondent poznal tento, v maďarskom prostredí na južnom Slovensku rozšírený výraz. 5.2.3. Zlé pochopenie (v „prvom kole“ alebo vôbec) Zlé pochopenie je často spôsobené javmi polysémie alebo homonýmie, resp. takými jazykovými formami, ktoré v rôznych varietách majú odlišný význam. Jeden z respondentov vyššie spomenutého výskumu, pochádzajúci z komunity hovoriacej palóckym nárečím, porozprával, ako prekvapil svojho bratranca, keď mu spomínal svoj púp (hrb). A ty si hrbatý? - pýtal sa ho zaskočený bratranec. Popritom tento respondent hovoril o svojom pupku, ktorý sa v palóckych nárečiach nazýva púp. Neporozumenie alebo zlé pochopenie môže „v druhom kole“ viesť aj k vyriešeniu problému. V takomto prípade z perspektívy väčšieho úseku diskurzu sa z neporozumenia alebo zo zlého pochopenia stáva ťažšie porozumenie. Kvalifikovanie takéhoto javu teda závisí od toho, aký veľký úsek diskurzu berieme do úvahy. Osobný príklad: Raz mi vo výťahu (vidiac zblízka moju tvár) jeden Západoslovák povedal: „Ohol sa!“ - čím ma chcel upozorniť, že som neoholený (v štandardnej slovenčine „Ohoľ sal") Ja som však jeho výrok zle pochopil (keďže som ako človek zo stredného Slovenska bol do toho času málokedy v styku so Západoslovákmi), a opýtal som sa: „Čo sa ohlo?“ Odpoveď: „Nič sa neohlo, ty nie si oholený!“ Ak sa pozeráme len na prvú časť tohto dialógu, ide o zlé pochopenie, ak sa pozeráme na celý dialóg, tak o ťažšie porozumenie. 5.3. Negatívne reakcie na rečový prejav Negatívne reakcie na rečový prejav väčšinou pochádzajú od adresáta, avšak môže sa stať, že na prejav negatívne reaguje náhodný počúvajúci - overhearer, čiže osoba, ktorá nie je účastníkom, iba svedkom komunikačného aktu, eventuálne môže na svoj prejav negatívne reagovať aj sám hovoriaci. Negatívne reakcie môžu mať rozličnú váhu. Negatívne reakcie podľa závažnosti rozdeľujeme nasledovne: 5.3.1. Zlý pocit - negatívna reakcia počúvajúceho, svedka komunikačného aktu alebo samotného hovoriaceho prejavujúca sa na emocionálnej úrovni.
