Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
52 István Lanstyák na vedomie, aleju nehodnotí, hovoriacemu nič nenaznačí, ani on sám nad ňou nerozmýšľa. Do tejto skupiny patria predovšetkým drobné poruchy v realizácii reči, disfluencie a prerieknutia, v písomnom prejave preklepy a pravopisné chyby (porovnaj 9.2), ale bezvýznamné dôsledky môžu mať aj niektoré problémy so štýlom (9.1), problémy súvisiace s jazykovým nedostatkom (porovnaj 9.3) či s nedostatkom v samotnom jazykovom systéme (porovnaj 9.4). Riešenie takýchto prípadových problémov sa realizuje „online“ prostriedkami jednoduchého jazykového manažmentu - pokiaľ hovoriaci vôbec cíti potrebu korekcie. Je zjavné, že oprava poruchy, ktorá nespôsobuje problém, je v mnohých prípadoch kontraproduktívna, pretože v takejto situácii sama oprava zbytočne zdržuje komunikáciu. Platí to pre hovorovú komunikáciu, aj pre jej podobné žánre písomnej komunikácie, ako je najmä chatovanie. Ak chatujúci neopraví preklepy, spôsobuje menšie zdržanie - stratu času -, než keď vymaže a znovu napíše text, alebo ak ho už raz poslal, a teda nemôže vymazať, posiela text znovu v opravenej verzii. Pri tejto forme komunikácie preto nie je potrebné opravovať preklepy, ba ani pravopisné chyby, pokiaľ nie sú také, ktoré by mohli spôsobiť nedorozumenie. 5.2. Problémy so zrozumiteľnosťou Problém so zrozumiteľnosťou zapríčiňuje sťaženú komunikáciu; môže mať tri stupne: 5.2.1. Ťažšie porozumenie V procese jazykovej komunikácie dochádza k ťažkostiam v porozumení najmä v situáciách, keď hovoriaci nemajú rovnaký kód, resp. verbálny repertoár, napríklad hovoria rôznymi nárečiami; jeden hovorí nárečím, druhý spisovným jazykom; jeden sa vyjadruje k téme ako laik, druhý ako odborník; jeden používa slang, ktorý je pre druhého neznámy a pod. Porozumenie môžu sťažovať aj rečové chyby, príliš rýchla reč či rušivé zvuky z prostredia. V medzijazykovom vzťahu je typické, keď jeden alebo obaja komunikační partneri používajú cudzí jazyk, v ktorom jeho/ich jazyková kompetencia nedosahuje úroveň kompetencie v materinskom jazyku. S problémami porozumenia v rámci jazyka alebo medzi jazykmi sú príbuzné problémy zapríčinené semikomunikáciou; tieto sa objavujú v prípadoch, keď dvaja ľudia s odlišným, ale príbuzným (a podobným) materinským jazykom komunikujú tak, že každý z nich používa svoj vlastný jazyk (napr. komunikácia Slováka a Poliaka, Nemca a Holanďana, Nóra a Švéda, Taliana a Rumuna). Pre takéto problémy prakticky neexistuje „online“ riešenie': časovo a finančne náročným „offline“ riešením typového problému samozrejme môže byť (lepšie) osvojenie si potrebnej variety jazyka či nového jazyka. Pre príslušníkov menšín je najviac náležité také riešenie, ktoré im prostredníctvom legislatívnej úpravy umožní, alebo - v lepšom prípade - garantuje komunikáciu v materinskom jazyku, pokiaľ to početnosť a sídelná štruktúra menšiny umožňuje, resp. vyžaduje. 5.2.2. Neporozumenie (v „prvom kole“ alebo vôbec) Neporozumenie vo vzťahu k celému diskurzu nastáva, keď hovoriaci nemajú spoločný jazyk. V menšom rozsahu, vo vzťahu iba k niektorým prvkom komunikácie
