Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

Typy jazykových problémov 51

4. Podľa závažnosti

Miera závažnosti problémov závisí od toho, aký vplyv majú problémy na hovoriaceho v konkrétnych interakciách. Podľa tohto kritéria rozoznávame tri typy problémov:

4.1. Bezvýznamné problémy - tieto sú typicky efemérne prípadové problémy, ktoré hovoriaci ani nepovažuje za potrebné vyriešiť, alebo ich ľahko vyrieši „online“ v procese jednoduchého manažmentu.

4.2. Stredne závažné problémy - ide skôr o trvalé typové problémy, ktoré spôsobujú starosti mnohým ľuďom, sú ťažšie riešiteľné, a na ich riešenie sú potrebné nástroje organizovaného manažmentu.

4.3. Závažné problémy - tieto sú typicky pretrvávajúce typové problémy, ktoré sa týkajú veľkého počtu ľudí, a často sú veľmi ťažko riešiteľné aj metódami organizovaného manažmentu, respektíve vôbec nie sú riešiteľné.12

Všimnime si také výrazy použité pri charakterizovaní týchto typov, ako „typicky“ či „skôr“! Tieto sú potrebné preto, lebo závažnosť je v podstate dosť subjektívna kategória; ten istý problém môže byť pre niektorých hovoriacich bezvýznamný, pre iných stredne závažný či dokonca závažný. Okrem povahových vlastností jednotlivca môžu mať vplyv na posúdenie závažnosti problému aj rôzne jazykové ideológie (pozri Lanstyák 2010b, s. 70 - 72).

Napr. pretrvávajúci a pre mnohých neriešiteľný môže byť problém nárečového akcentu, ak sa hovoriaci dostane do prostredia, v ktorom sa od neho očakáva spisovná výslovnosť, v dospelom veku. Napriek tomu hovoriaci môžu k svojmu problému pristupovať rôzne. Ak sú pod vplyvom štandardistickej a homogenistickej ideológie, môže ich to trápiť, pretože štandardnú výslovnosť považujú za lepšiu, krajšiu, vhodnejšiu. Tí, ktorí sú viac pod vplyvom vernakularistickej a pluralistickej ideológie, sa môžu hrdo hlásiť k svojmu akcentu, prezrádzajúceho ich „ľudové korene“, čiže pre nich je neštandardná výslovnosť buď bezvýznamným problémom, alebo ju dokonca považujú za prednosť. (0 jazykových ideológiách pozri Lanstyák 2009a.)

5. Podľa dôsledkov v konkrétnych interakciách

So závažnosťou problémov súvisiaca, ale oveľa objektívnejšia je otázka - a zároveň aj kategorizačné hľadisko -, že aké konkrétne dôsledky môžu mať jednotlivé prípadové problémy na komunikáciu ako takú, na celú interakciu, resp. na jej účastníkov. Z tohto hľadiska rozlišujeme tri základné prípady.

5.1. Problémy so zanedbateľnými dôsledkami

Z komunikačného hľadiska je dôsledok zanedbateľný vtedy, keď v komunikácii dochádza k malej disfluencii, ktorá vôbec nespôsobuje problém s porozumením, ani nespomaľuje komunikáciu.13 Zo spoločenského hľadiska je dôsledok zanedbateľný, ak adresát, resp. náhodný počúvajúci iba zoberie neobvyklú jazykovú formu