Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
50 István Lanstyák učiteľa), po istom čase zvládnu komunikačné problémy. (Príklady uvádza Presinszky 2005; Hoboth 2007.) 3.3. (Dočasne alebo trvalo) neriešiteľné problémy sú také problémy, na ktoré buď vôbec neexistuje riešenie, alebo ich riešenie by vyvolalo toľko ďalších problémov a bolo by tak „drahé" pre danú komunitu (nielen z hľadiska financií), že je účelnejšie nechať ich nevyriešné. Napríklad poznáme prípady z histórie, keď sa jazykové a etnické problémy pokúšali riešiť fyzickou likvidáciou, alebo - v lepšom prípade - vysídlením daných komunít. Takéto riešenie jazykových problémov spôsobených prítomnosťou jazykových minorít na dnešnom Slovensku neprichádza do úvahy. Jazykový manažment sa musí zaoberať aj neriešiteľnými problémami, s nimi sa totiž ľudia musia naučiť spolu žiť. Stratégie takéhoto spolužitia je treba skúmať, aby sa na ich základe dali vypracovať možné spôsoby spolužitia s ťažko riešiteľnými alebo neriešiteľnými problémami (pozri Lanstyák 2010b, s. 66 - 67).11 Treba ešte podotknúť, že problém môže zaniknúť nielen jeho vyriešením. Môže sa stať aj to, že sa zmenia okolnosti, a v novej situácii je už problém bezpredmetný. Môže sa zmeniť aj vzťah hovoriacich k daným okolnostiam: čo predtým považovali za problém, už tak nevnímajú (pozri ešte Lanstyák 2010b, s. 65 - 66). Preto sú riešiteľnosť a trvácnosť dve rozdielne veci. Napríklad v prípade človeka, pre ktorého predstavoval problém neznalosť istého jazyka a odsťahoval sa do krajiny, kde tento jazyk nepotrebuje, nemôžeme hovoriť o vyriešení problému v pravom slova zmysle, skôr o zániku problému - v nových podmienkach sa problém stáva irelevantným, resp. latentným. Pokiaľ k sťahovaniu došlo preto, lebo sa daná osoba chcela vyhnúť jazykovému problému, máme do činenia s jednou z foriem riešení jazykových problémov, a to s uplatnením stratégie vyhnutia sa problému (pozri Lanstyák 2010b, s. 63). „Mentálne“ zaniká jazykový problém príslušníka menšiny, ktorý v podmienkach subtraktívneho bilingvizmu sa spočiatku hanbí za svoj materinský jazyk, keď je medzi príslušníkmi väčšiny, zatajuje, že ho vôbec pozná, no neskôr nadobudne sebavedomie a začne sa hrdo hlásiť k svojej etnickej príslušnosti. Aj medzi prípadovými problémami sa nachádzajú také, ktoré sú neriešiteľné preto, lebo kým si ich hovoriaci uvedomia, už sa situácia nedá zvrátiť. Takýto prípad ilustruje príbeh, ktorý vyrozprával jeden z respondentov'vyššie spomínaného výskumu: respondent a jeho priatelia počas výletu v Holandsku si objednali pivo. Keď chceli zaplatiť, čašníkovi povedali: The bill, please (Účet, prosím). Čašník sa opýtal: The same? Hostia si mysleli, že sa ich pýta na to, či chcú zaplatiť spolu, a teda odpovedali kladne. Na to čašník každému priniesol ešte jedno pivo, čiže on si asi myslel, že mu povedali niečo také, ako The beer, please (To pivo, prosím), a on si chcel ujasniť, či to má byť rovnaký druh piva, ako pri predošlej objednávke. Problém, ktorý vyplynul z tohto nedorozumenia, sa už nedal dodatočne vyriešiť: nedorozumenie nezostalo bez následkov bez ohľadu na to, či hostia ďalšie pivo akceptovali, alebo poslali späť.
