Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Typy jazykových problémov 41 chý manažment, ktorého cieľom je vyriešiť „online“ alebo „offline“ problém týkajúci sa úzkeho kruhu participantov, či dokonca iba jedného jednotlivca, zatiaľ odborníci, napríklad lingvisti riešia problémy väčších skupín „offline“, v rámci tzv. organizovaného jazykového manažmentu. Jazykové plánovanie a kultivácia jazyka sú dve odlišné formy organizovaného jazykového manažmentu. Jazykový manažment je zameraný jednak na ovplyvňovanie konkrétnych jazykových diskurzov, jednak na ovplyvňovanie samotného systému jazyka. Samozrejme, jazyk a rôzne konkrétne variety jazyka je možné ovplyvniť len cez diskurzy, avšak cieľom jazykového manažmentu v jednotlivých prípadoch nie je nevyhnutne ovplyvniť systém jazyka či vyvolať jazykové zmeny; výlučným cieľom manažmentu môže byť aj ovplyvnenie konkrétneho diskurzu. V tomto sa jazykový manažment líši od jazykového plánovania, ktorého cieľom je vždy dosiahnuť zmenu systému jazyka (alebo niektorého jeho prvku). Na rozdiel od expertov pre jazykové plánovanie, odborníci na jazykový manažment svoje aktivity neobmedzujú na štandardnú varietu jazyka; legitímnym cieľom manažmentu môže byť modifikácia teoreticky ktorejkoľvek variety, v ktorej sa daný problém objaví. Tento aspekt teórie manažmentu je dôležitý aj z hľadiska minoritného bilingvizmu, pretože v podmienkach menšinovej dvojjazyčnosti hrajú neštandardné variety dôležitejšiu úlohu, ako v podmienkach väčšinových spoločenstiev. Pojem „jazykového problému“ Priblížiť pojem „jazykového problému“ možno - a aj treba - z viacerých hľadísk. V nasledujúcej časti tento pojem vymedzím trojakým spôsobom: vychádzajúc zo všeobecného pojmu „problém“, v kontexte systému noriem komunity, resp. z hľadiska následkov, ktoré problém vyvolal. Ak chceme pri definícii termínu „jazykový problém" vychádzať zo všeobecne vzatého pojmu „problém“, môžeme problém - presnejšie konkrétny, tzv. prípadový problém - definovať ako okolnosť, ktorá zabraňuje človeku dosiahnuť svoj cieľ. Ak nemáme na mysli jednotlivé problémy, ale typ problémov, potom hovoríme o problémoch ako o okolnostiach, ktoré bránia spoločenstvu dosiahnuť svoje vytýčené ciele. Vychádzajúc z tohto vymedzenia jazykový problém môžeme definovať ako okolnosť, ktorá bráni hovoriacemu dosiahnuť svoj „jazykový cieľ", t. j. čo najefektívnejšie použiť jeden alebo viac jazykov resp. variet na dosiahnutie svojich mimojazykových cieľov (niekedy je jediným cieľom samotné použitie jazyka). Samozrejme, „použitie jazykov“ môže rovnako znamenať hovorenie, počúvanie, písanie či čítanie. Riešenie takto definovaných jednotlivých problémov sa často odohráva „online", v konkrétnom komunikačnom akte, v rámci jednoduchého jazykového manažmentu. Zovšeobecnenia konkrétnych problémov, ktoré už sledujeme „offline", môžeme definovať ako okolnosti, ktoré bránia danému jazykovému spoločenstvu dosiahnuť svoje „jazykové ciele“. Riešenie tohto typu problémov sa uskutočňuje offline v rámci organizovaného jazykového manažmentu.6 Konkrétnym, prípadovým problémom je napríklad to, keď hovoriaci nerozumie v hovorenom či písanom texte nejakému cudziemu slovu, čo mu bráni v získaní potrebných informácií. Najprv sa pokúša o vydedukovanie významu slova na základe kontextu. Ak sa to nepodarí, a pre hovoriaceho je dôležité porozumieť
