Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
40 István Lanstyák Je odôvodnené predpokladať, že jazykové problémy sprevádzali ľudí počas celej histórie, aj keď nie všetky dnes známe druhy problémov existovali aj v dávnejších historických obdobiach. Jazykové problémy sú prítomné v každej jazykovej a rečovej komunite, ich existencia je pravdepodobne sociolingvistickou univerzáliou. Ich výrazná prítomnosť je zvlášť charakteristická pre nasledovné spoločenstvá: a) moderné, „jazykovo náročné" spoločenstvá európskeho typu (tzv. fokusované spoločenstvá1; kultúry so štandardným jazykom2); b) multilingválne spoločenstvá afrického a ázijského typu; c) spoločenstvá používajúce pidžinské a kreolské jazyky (difúzne spoločenstvá3); d) moderné menšinové bilingválne a multiligválne komunity (difúzne komunity). Riešenie jazykových problémov je dôležitou - ak nie najdôležitejšou - úlohou jazykového manažmentu. „Jazykový manažment s ľudskou tvárou“ sotva môže mať iný konečný cieľ, než prispieť k riešeniu jazykových problémov ľudí, resp. uľahčiť spolužitie s dočasne alebo trvalo neriešiteľnými problémami. Keďže k tomuto konečnému cieľu často vedie kľukatá (a hrboľatá) cesta, nie je vždy na prvý pohľad jasné, že konkrétne úlohy jazykového plánovania mieria k riešeniu problémov. V dlhodobej perspektíve však všetka snaha odborníkov by mala viesť práve k riešeniam.4 Vo svojom príspevku chcem predstaviť rôzne druhy jazykových problémov na základe niektorých svojich skorších prác (Kolláth - Lanstyák 2007, Lanstyák 2007, 2009b, 2010a) a posledných výskumov, no neraz radikálne meniac systemizáciu použitú v týchto prácach. Systemizácia jazykových problémov nie je samoúčelná: umožňuje, aby sa nemusel každý problém preskúmať osve, aby sa dali sformulovať zovšeobecňujúce závery o celých skupinách problémov. Problémy patriace do rovnakej skupiny si pravdepodobne žiadajú rovnaké riešenia, a preto je ich klasifikácia prípravnou fázou činností smerujúcich k riešeniu. Pre rozsiahlosť problematiky sa v tomto príspevku nevenujem riešeniu (ani iným spôsobom manažovania) jazykových problémov, tejto otázke sa hodlám venovať v ďalších svojich prácach. Teória jazykového manažmentu Teória jazykového manažmentu (Language Management Theory) bola vypracovaná v 70. rokoch minulého storočia Bjôrnom H. Jernuddom a Jifľm V. Neústupným ako špecifická odnož, vyvinutejšia forma teórie jazykového plánovania. Najprv sa nazývala „teóriou jazykovej korekcie“ (Language Correction Theory); výraz „jazykový manažment“ (language management) použili Jernudd a Neústupný prvýkrát na jednej konferencii v kanadskom Quebecu (1987). Tvorcovia teórie ju považujú za komplexnejšiu alternatívu jazykového plánovania. Skutočne, jedným z jej predností je komplexný charakter, vďaka ktorému je schopná integrovať nielen kultiváciu jazyka ako organizovanú činnosť zameranú na rozvoj a šírenie štandardnej variety (čo v iných krajinách je vedecky podložená, seriózna činnosť, ku ktorej sa smelo hlásia aj najväčšie lingvistické kapacity), ale aj jazykové plánovanie ako typický druh organizovaného manažmentu. Medzi popredných predstaviteľov teórie patrí aj Jifí Nekvapil. Jazykový manažment je činnosť (rad činností), v priebehu ktorej (ktorých) či už bežní hovoriaci alebo experti odkrývajú, analyzujú a riešia jazykové problémy. Kým bežní hovoriaci v konkrétnych životných situáciách zvyčajne realizujú tzv. jed n od u
