Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Aranka Kocsis ŠTÚDIE Maďarskí dedinčania v slovenskom hlavnom meste Urbanizácia a etnicita v Bratislave v medzivojnovom období* 316.347(=511.141)(437.6) 316.77(=511.141}(437.6) 316.022.4(=511.141)(437.6) Kľúčové slová: kolónie a robotnícke štvrte na periférii Bratislavy, etnická identita, vzdelávanie Do roku 1918 bola Bratislava mestom regionálneho významu, plnila funkciu regionálneho centra. Veľkomestom sa stala v rámci československého štátu, v medzivojnových desaťročiach, keď sa následkom politických udalostí a rozhodnutí zo dňa na deň dostala do novej polohy, a stala sa centrom, hlavným mestom jednej časti krajiny, Slovenska. Zložitý, vo viacerých ohľadoch politickými rozhodnutiami podmienený, inokedy spontánny proces premeny na veľkomesto bol spojený s významným nárastom rozlohy a počtu obyvateľstva, so štrukturálnymi a etnickými zmenami v spoločenstve mesta. V predošlých storočiach, od stredoveku bola Bratislava obývaná najmä Nemcami, počet Maďarov sa zvýšil po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Počet Slovákov začal narastať koncom 19. storočia v období industrializácie mesta, a po roku 1918 prudko narástol.1 Po vzniku nového štátu, v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia prichádzajú masy novousadlíkov najmä kvôli pracovným príležitostiam do mesta, ktoré sa naraz stáva správnym, hospodárskym i kultúrnym centrom. Na periférii ako huby po daždi vyrastali robotnícke štvrte. Ich obyvatelia sa verbovali zo všetkých kútov krajiny, a to najmä z dedín, čo výrazne označilo charakter utvárajúceho sa, v prvých desaťročiach demograficky i kultúrne heterogénneho mesta, hľadajúceho svoju identitu, svoju tvár. V druhej polovici tridsiatych rokov sa formuloval plán tzv. „Veľkej Bratislavy“,2 čo podľa predstáv vedenia mesta znamenal popri veľkolepých stavbách a investíciách ’ Tento príspevok bol vyhotovený ako súčasť rozsiahlejšej práce v rámci výskumného programu Príbehy mesta Bratislavy, ktorý prebieha pod záštitou Spolku Agentúra Pacis Posonium (Bratislava) s podporou Sekretariátu Maďarskej akadémie vied, ako i s podporou Štipendijného programu maďarskej vedy v zahraničí pri Maďarskej akadémii vied (Budapešť) a Jánosa Frideczkyho (Bratislava).
