Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Stav inštitucionálneho vzdelávania maďarskej menšiny na Slovensku 27 stredných odborných škôl sa naopak, z 6,50 % zvýšil na 7,93 % v rokoch 2001 - 2008; údaj z roku 2009 - 7,38 %-ný deficit - naznačuje tendenciu poklesu deficitu. Celkovo sa deficit študentov zúčastňujúcich sa stredoškolského vzdelávania (gymnáziá + stredné odborné školy) zvýšil z 9,22 % (rok 2001) na 10,47 (rok 2008), následne sa v roku 2009 prudko zmenšil na 9,87 %. Príčiny týchto, dosť podstatných výkyvov zatiaľ nie sú známe. Svoju úlohu pravdepodobne zohrali štrukturálne zmeny stredoškolského vzdelávania v poslednom desaťročí, dôsledky ktorých sa u maďarskej menšiny prejavili s určitým oneskorením. Z príčin nemôžeme vylúčiť ani vplyv nevyriešených ekonomických problémov Maďarmi obývaných regiónov. Náznaky postupného zaostávania sú badateľné aj vtedy, keď sa pozrieme na bezprostredný podiel stredoškolákov maďarskej národnosti, nakoľko štatistické údaje aj v oboch typoch škôl osve, aj v celom stredoškolskom vzdelávaní svedčia o podstatnom poklese. Pokles podielu za ostatných deväť rokov v celej šírke stredoškolského vzdelávania činí 12,52 %. Je to jednoznačne spôsobené poklesom podielu Maďarov v danej vekovej skupine. Pre maďarskú menšinu predstavuje v tomto prípade veľkú nevýhodu fakt, že za uplynulých deväť rokov sa nepodarilo v stredoškolskom vzdelávaní výraznejšie zlepšiť rozdiel podielu medzi vekovou skupinou a študentmi maďarskej národnosti (0,77, 0,73). Keďže oba podiely klesali, ten istý rozdiel sa de facto prejavuje ako nárast rozdielu (pozri tabuľku č. 4 a 5). 9,87 %-ný deficit stredoškolských študentov maďarskej národnosti, ktorý z viacerých uhlov pohľadu ozrejmili aj vyššie uvedené štatistické údaje, predstavuje v podstate modernizačnú rezervu maďarskej národnosti. Tento fakt na základe štatistických analýz môžeme sformulovať aj tak, že ani vstup do Európskej únie, praktický zánik štátnych hraníc, ani založenie maďarskej univerzity a pod. nepodnietili maďarskú komunitu na aktivizáciu jej modernizačných rezerv v stredoškolskom vzdelávaní. Popri ekonomických, spoločenských problémoch či v súvislosti s nimi sa neposilnila vnútorná potreba Maďarov vzdelávať sa, čo poukazuje aj na nedostatky v školskom vzdelávaní. Za uplynulých deväť rokov sa v porovnaní s celoslovenským priemerom ďalej prehlbovalo zaostávanie maďarskej menšiny v oblasti stredoškolského vzdelávania. • Z hľadiska inštitucionálneho zabezpečenia stredoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku, pozíciu gymnázií možno považovať za uspokojivú. Ich podiel v roku 2009 (7,60 %) zhruba zodpovedá podielu osôb maďarskej národnosti v danej vekovej skupine (7,37 %). Ak k tomu prirátame aj tzv. miešané gymnáziá (s maďarskými a slovenskými triedami), potom počet a podiel gymnázií poskytujúcich vyučovanie v maďarskom jazyku je oveľa vyšší, než je podiel maďarských gymnazistov, resp. gymnazistov zúčastňujúcich sa výučby v maďarskom jazyku. Preto je celoslovenský priemer študentov pripadajúcich na jedno gymnázium 376, kým priemerný počet študentov na gymnáziách s vyučovacím jazykom maďarským je 252, čo predstavuje nevýhodu. Pokiaľ ide o inštitucionálne zabezpečenie, v oblasti stredného odborného školstva je úplne iná situácia. Počet i celoslovenský podiel stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským hlboko zaostáva za podielom maďarskej vekovej skupiny. Podiel miešaných stredných odborných vzdelávacích inštitúcií je výrazne vyšší než podiel škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Korene tohto javu, ktorý sa vyskytuje len u stredných odborných škôl, siahajú do 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Vtedy sa totiž vytváral systém škôl s maďarským vyučovacím jazykom,
