Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
26 Attila Komzsík - Béla László rok 2008/2009 už zodpovedalo tejto štruktúre. Pre lepšiu prehľadnosť porovnávacích konklúzií sme štatistické údaje z predošlých rokov prepracovali podľa metodiky z r. 2008 s jednou odchýlkou - údaje konzervatórií sme zlúčili s údajmi odborných škôl. Tento postup odôvodňuje aj fakt, že na Slovensku neexistuje konzervatórium s vyučovacím jazykom maďarským, čo patrí medzi základné nedostatky maďarského verejného vzdelávania na Slovensku. Analýzu štatistických údajov o stredoškolskom vzdelávaní preto môžeme uskutočniť prostredníctvom dát z gymnázií a stredných odborných škôl (tabuľka č. 4 a 5). V zmysle platných predpisov možno na gymnáziách študovať podľa ôsmych a na stredných odborných školách podľa desiatich rôznych špeciálnych študijných programov, z ktorých sedem programov uskutočňujú obidva tipy škôl (SRS-SR 2008). Tu sa nebudeme zvlášť zaoberať rozborom štatistických údajov vzťahujúcich sa na tieto študijné programy. Analýza štatistických údajov o stredoškolskom vzdelávaní je mimoriadne dôležitá z viacerých dôvodov. Už na strednej škole a potom vstupom do vysokoškolského vzdelávania sa vytvárajú predpoklady uplatnenia sa na trhu práce. Pre maďarskú komunitu, u ktorej miera nezamestnanosti presahuje celoštátny priemer, je to zvlášť dôležité. • Vo vekovej skupine stredoškolákov (15 - 19-roční) ďalej pokračoval pokles podielu študentov maďarskej národnosti. Pokles v rokoch 1991 až 2001 bol 12,37 % (László 2006. s. 105), za posledných deväť rokov dosiahol podľa našich odhadov 11,84 % (pozri tabuľku č. 1 a 4). Pokles a celkové zmeny podielu Maďarov vo vyšších vekových skupinách sú zároveň presnými indikátormi dôsledkov asimilačných procesov. Vo vekovej skupine stredoškolákov podiel Maďarov v rokoch 2001 až 2011 podľa našich odhadov klesne o 14,83 %, pokles teda bude vyšší, než v predošlom desaťročí (12,37 %). Ak porovnáme podiel Maďarov vo vekovej skupine žiakov základných škôl v spomenutých po sebe idúcich dvoch desaťročiach, pokles ktorého sa z 14,16 % spomalil na odhadovaných 11,82 %, dospejeme k záveru, že zmena národnej identity, asimilácia sa zintenzívnila v stredoškolskom veku. Aj keď sme k tejto konklúzii dospeli len pomocou odhadov, bez dôkazov v podobe konkrétnych štatistických údajov, túto tendenciu možno považovať za existenčný problém menšín, vyžadujúci si ďalšiu pozornosť. Pokles podielu osôb maďarskej národnosti pokračujúci aj v ďalších vekových skupinách nastoľuje otázku príčin asimilácie medzi príslušníkmi vyšších vekových skupín. V skutočnosti tu ide o to, kedy, ako a prečo si ľudia v priebehu života zmenia národnosť, ktorú im pripísali rodičia. • Optimálne by bolo, ak by sa percentuálny podiel stredoškolských študentov maďarskej národnosti zhodoval, resp. sa iba mierne líšil od ich celkového podielu v jednotlivých vekových skupinách. Štatistické údaje však svedčia o výraznom rozdieli v týchto pomeroch. V roku 2001 bol podiel gymnazistov maďarskej národnosti nižší o 15,49 %, než by to zodpovedalo pomerom v tejto vekovej skupine. Tento deficit do roku 2004 klesol na 10,29 %, potom sa rýchlo zvýšil na 15,81 %. Údaj z roku 2009 (14,89 %) svedčí o zastavení sa, ba až o poklese tempa deficitu (pozri tabuľku č. 4). Podobné procesy sa odohrávajú aj v oblasti vzdelávania na stredných odborných školách, ibaže s dvojročným odstupom. Percentuálny deficit gymnazistov maďarskej národnosti sa v rokoch 2001 - 2009 nakoniec znížil z 15,49 na 14,89, deficit študentov
