Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Stav inštitucionálneho vzdelávania maďarskej menšiny na Slovensku 25 Ak z počtu materských a základných škôl na Slovensku vypočítame počet materských a základných škôl zodpovedajúci podielu detí a žiakov dostávajúcich výchovu a vzdelávanie v maďarskom jazyku, zistíme, že v školskom roku 2009/2010 bol počet materských a základných škôl s výchovným a vyučovacím jazykom maďarským vyšší o 91, resp. o 87. To naznačuje, že v inštitúciách s vyučovacím jazykom maďarským je pomerne menej detí a žiakov. Na Slovensku v r. 2009 pripadalo na jednu materskú, resp. základnú školu priemerne 48, resp. 202 detí. V inštitúciách s vyučovacím jazykom maďarským je tento priemer 32, resp. 129. Tieto počty ovplyvňujú materiálne podmienky fungovania inštitúcií, ich infraštrukturálne vybavenie, ale aj zabezpečenie výučby jednotlivých predmetov kvalifikovanými učiteľmi. Ani to, že v triedach s vyučovacím jazykom maďarským je priemerne o 2-3 žiakov menej, v podstate nepredstavuje z hľadiska vyučovacieho procesu výhodu. • Pre národnostné menšiny, aj pre maďarskú menšinu je charakteristické, že viac osôb označuje jazyk menšiny za svoj materinský jazyk, než koľko sa hlási k danej národnosti. Takto sa v inštitúciách s vyučovacím jazykom maďarským nachádzajú žiaci slovenskej národnosti s materinským jazykom maďarským. O ich počte všeobecné verejné štatistiky bezprostredne neinformujú, ani o údajoch v súvislosti s národnosťou a vyučovacím jazykom. Preto namiesto analýzy štatistických údajov o žiakoch maďarskej národnosti vzdelávajúcich sa v slovenskom jazyku budeme vychádzať z počtu osôb maďarskej národnosti navštevujúcich inštitúcie s iným ako maďarským vyučujúcim jazykom. Zmeny v týchto údajoch s veľkou pravdepodobnosťou kopírujú zmeny počtov žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom slovenským. Práve tieto štatistické údaje potvrdzujú, že z hľadiska výučby v maďarskom jazyku nastali v rokoch 2001 až 2009 pozitívne zmeny v predškolskej výchove i v základnom školskom vzdelávaní. Totiž rozdiel medzi počtom detí a žiakov maďarskej národnosti a počtom osôb navštevujúcich inštitúcie s vyučovacím jazykom maďarským v daných rokoch klesol v materských školách z 2541 (21,44 %) na 1444 (14,45 %), v základných školách z 9421 (18,71 %) na 4945 (13,67 %). Tieto pozitívne tendencie svedčia o náraste záujmu príslušníkov maďarskej menšiny o predškolskú výchovu a základné školské vzdelávanie v maďarskom jazyku v uplynulých deviatich rokoch. Tento nárast môže prispieť k zmierneniu asimilačného tempa, a v prípade obratu v poklese pôrodnosti môže v dlhodobom horizonte stabilizovať výchovu a vzdelávanie v maďarskom jazyku spolu s jeho inštitucionálnym systémom. Medzi spoločenskými javmi podnecujúcimi spomenuté pozitívne vývojové tendencie možno spomenúť o. i. účasť politickej reprezentácie maďarskej menšiny vo vláde Slovenskej republiky (1998 - 2006), duchovnú, morálnu i finančnú podporu maďarských škôl najmä nadáciami v Maďarskej republike, a možno aj ústup hospodársko-finančných dôvodov sťahovania sa ľudí z obcí s maďarským obyvateľstvom do miest so slovenskou väčšinou. Stav stredoškolského vzdelávania Zákon o výchove a vzdelávaní z roku 2008 rozoznáva 3 kategórie stredných škôl: gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Spracúvanie štatistík za školský
