Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
14 Aranka Kocsis Ale v Dornkappli sa ťahala kauza školy aj v ďalšom roku. Vo februári 1938 sa rodičia a predstavitelia spomínaného kultúrneho spolku, ktorá ich podporovala, obrátili so svojou sťažnosťou priamo na bratislavského viceprimátora. Na stretnutí hovorili o viac ako dvestosedemdesiatich školopovinných maďarských deťoch, ktorí sú na kolónii bez školy, alebo ktorí musia denne prejsť pešo 10 - 12 kilometrov do najbližšej bratislavskej maďarskej školy, respektíve chodia do miestnej československej školy. Primátor vtedy už uznal žiadosť delegácie za opodstatnenú a prisľúbil podporu. Mestská rada schválila návrh otvorenia paralelnej maďarskej triedy od jesene pre 59 detí pri miestnej československej ľudovej škole a s tým spojené vecné výdavky. V prípade nakoniec intervenoval na kompetentných ministerstvách v Prahe aj sám János Esterházy, úradujúci predseda Egyesült Magyar Párt [Zjednotenej maďarskej strany]-, napokon dostali peniaze na prevádzkovanie dvoch maďarských tried. Po skoro desaťročnom boji sa nakoniec na začiatku septembra otvorila dornkappelská maďarská škola ako paralelná maďarská trieda štátnej školy s vyučovacím jazykom československým na Masarykovej kolónii. Inštitúciu umiestnili v objekte bývalej osobitnej školy, v jednej malej miestnosti sa tiesnili žiaci troch ročníkov, spolu 70 detí.39 Podľa výskumov Gyulu Popélya, ktorý spracoval históriu maďarského školstva v medzivojnovom období, sa k tridsiatym rokom, po agresívnom vystupovaní štátnej moci, po niekoľkých vlnách odbúrania siete maďarských škôl a za diskriminácie zostávajúcich škôl, dokázali za školy bojujúci ľudia organizovať manifestačné akcie tam, kde bolo mnoho nespokojných, ktorí ostali bez školy, a kde bola spoločenská, politická alebo náboženská sila na ich zjednotenie a koordináciu. Ale aj na týchto miestach dosiahli úspech len v tých najvýnimočnejších prípadoch. Utlmovanie vzdelávania v maďarskom jazyku a odbúravanie škôl vo viacerých vlnách sprevádzalo obe desaťročia prvej republiky. Na primerané zaobchádzanie pristúpila moc až na úplnom konci tridsiatych rokov, uprostred zmien vnútornej a medzinárodnej politickej situácie.40 Náš príklad z okraja hlavného mesta patrí medzi tieto výnimočné prípady s pozitívnym koncom. Dôvod úspechu, podobne ako v iných prípadoch, aj v Dornkappli možno hľadať jednak vo veľkom počte „nespokojných“, jednak v organizovanej sile. V prípade posledne spomenutého faktora, v prejavoch formujúceho sa sebavyjadrovania a presadzovania záujmov miestneho obyvateľstva zohrala dôležitú úlohu vonkajšia pomoc, aktivita tých bratislavských intelektuálnych kruhov (Kultúrny spolok Maďarov na Slovensku, Zjednotená maďarská strana), ktorých členovia považovali za dôležité, aby sa jazykovo-etnická odlišnosť týchto maďarských más z vidieka neroztavila v procese stále sa silňujúcej národnostnej homogenizácie hlavného mesta. Résumé Rozuzlenie je všeobecne známe. Maďarské komunity, ktoré sa sformovali v tejto jazykovo, etnicky a kultúrne často rôznorodej populácii prímestských kolónií a robotníckych štvrtí, sa nevedeli trvalo zakoreniť - a to ani v tých kolóniách, kde žili Maďari vo väčšom počte, alebo boli priamo vo väčšine, ako v Dornkappli a Zaboši, a kde by aj separované (segregované) prostredie ich bydliska mohlo spomaliť proces ich úplnej asimilácie. Neprežili ani napriek tomu, že v týchto počiatočných rokoch našli
