Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Maďarskí dedinčania v slovenskom hlavnom meste 13 Zvlášť do očí bijúce bolo odmietavé správanie sa úradov v prípade Dornkapple, ktorého obyvatelia dlhé roky tiež márne žiadali o maďarskú školu.34 Kauza školy v Dornkappli sa začala v roku 1929 pozemkom, vymedzeným mestom pre účel stavby školy, ktorý však spočiatku slúžil iba ako ihrisko. Neskôr v kolónii otvorili štátnu školu s vyučovacím jazykom československým, najprv ako jednotriednu dočasnú ľudovú školu, ktorá potom bola rozšírená na plne organizovanú a neskôr na meštiansku školu. Maďarskí rodičia začali svoje akcie v kolónii na začiatku tridsiatych rokov pomocou bratislavskej miestnej organizácie Magyar Nemzeti Párt [Maďarská národná strana]. Prieťahy trvali niekoľko rokov, na jar roku 1936 už aj mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo materiálne výdavky pre jednu paralelnú maďarskú triedu, ale vyučovanie sa nezačalo.35 Spoločenské hnutie, organizované v prospech chudobných detí Dornkapple, ostávajúcich bez výučby v materinskom jazyku, v tridsiatych rokoch podporovala aj bratislavská skupina Szlovenszkói Magyar Kultúregyesület[Kultúrny spolok Maďarov na Slovensku]. Podobne ako v ostatných okrajových kolóniách a „vzdialenejších perifériách“, aj v Dornkappli pomáhala žiakom pri dochádzke do mestských maďarským škôl poskytovaním lístkov na vlak či autobus. Spolok v roku 1937 vo výzve zverejnenej aj v denníku Híradó napríklad vyhlásil peňažnú zbierku pre takmer 100 chudobných detí z Dornkapple.36 Podobne sa vo veci školy s vyučovaním v materinskom jazyku aktivizovali aj rodičia v Zaboši, ako aj v jej materinskej obci, v Prievoze a v Petržalke. Maďarskí rodičia z Prievozu, čakajúc na posúdenie svojich žiadostí, na jeseň v roku 1936 celé týždne nepustili svoje deti do školy. Žiadali vtedy otvorenie paralelných maďarských tried pre 84 detí v ľudovej škole s vyučovacím jazykom nemeckým. V Zaboši - ktorý ležal na hranici Prievozu, ale na pravom brehu Dunaja - chceli v tom istom čase maďarskí rodičia dať do školy s vyučovaním v materinskom jazyku 168 školopovinných detí. V tejto časti mesta v túto jeseň nenavštevovalo 66 detí žiadnu školu, lebo všetky maďarské školy, ktoré prichádzali do úvahy - štátna maďarská škola v Auliesl ako aj bratislavská rímskokatolícka škola na Ružovej ulici - boli plné: „Z maďarských detí v Zaboši 66 nemôže chodiť do školy nikam. Z nich 31 by chodilo do prvej triedy, keby sa otvorila maďarská obecná škola v už prenajatých miestnostiach. V súčasnosti okrem tých šesťdesiatšesť ďalších 29 navštevuje - z nedostatku maďarskej - slovenskú školu v Zaboši so 4 pedagógmi, prevádzkovanú Slovenskou ligou, 5 detí navštevuje školu v Auliesl, 11 maďarskú ľudovú školu ústavu Notre Dame, a 7 maďarskú školu na vidieku u svojich starých rodičov, veď »dieťa nemôže ostať hlúpe«. Rôzne meštianske školy navštevuje 14 detí. Okrem toho 22 maďarských detí rodín v Zaboši je od jari takisto bez školy, a nie sú zahrnuté v školskej žiadosti.”37 Petržalskí maďarskí rodičia sa začali organizovať v roku 1933, aby sa v miestnej štátnej meštianskej škole - podobne nemeckým paralelným triedam - otvorili aj maďarské paralelné triedy. Ale márne podávali svoju žiadosť opakovane v každom roku školskému referátu, márne spísali počet školopovinných detí, a obecné zastupiteľstvo v Petržalke zbytočne odsúhlasilo každý rok materiálne výdavky, školský referát sústavne odmietal ich žiadosť s rôznymi výhovorkami. V Zaboši nakoniec otvorili maďarskú školu v decembri 1937, a odvtedy vyučovali v materinskom jazyku maďarské deti aj v Prievoze.38 Stalo sa tak vtedy, keď sa už menila aj politická situácia v krajine.
