Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

Národnostný štatút z roku 1938 a maďarská menšina 101

vateľstvom bolo okamžite priznané právo na sebaurčenie, a keď bude nutné postúpiť nejaké územia, nech sa to vykoná bezodkladne.48

Príchod Runcimana do Československa, ktorému vedenie ZMS asi pripisovalo väčší význam, než aký v skutočnosti mal, rozvíril stojaté vody maďarskej politiky na Slovensku. Prágai Magyar Hírlap vítal lorda anglicko-maďarským úvodníkom, Jaross sa na neho obrátil otvoreným listom, v ktorom uviedol, že pre Maďarov na Slovensku môže poskytnúť šancu na dôstojný život jedine presadenie práva na sebaurčenie.49 Samozrejme, nové nádeje strana nevkladala iba alebo výlučne do osoby Runcimana, ale do toho, že britská politika si konečne bude brať ohľad aj na požiadavky maďarského spoločenstva na Slovensku, a bude podporovať zásadu rovnakého zaobchádzania. Dosiahnutie toho, aby maďarská otázka získala počas rokovaní o štatúte rovnakú váhu ako otázka nemecká, aby Praha aj západné veľmoci otvorene vyhlásili, že Maďari dostanú tie isté práva, ako Nemci, bolo najdôležitejším prvkom maďarských nádejí. V záujme toho sa Esterházy nasťahoval do pražského hotela Alcron (v hlásení maďarského vyslanca označený za strašne drahý), kde bol ubytovaný aj Runciman, aby takto „bol denno-denne na očiach [britskej delegácie] ako stelesnenie jedného karhavého vzdychu maďarského menšinového problému“.50

Kvôli Runcimanovej misii ale opäť vyplávali na povrch personálne animozity, často až smiešne malicherné rozpory vnútri vedenia ZMS. Szüllő, ktorý si veľmi rozhodne osoboval právo rozhodovania, chcel za každú cenu dostať Esterházyho preč z Prahy. Ako to opísal maďarský vyslanec v Prahe, Szüllő sa domnieval, „že iba on pozná anglickú mentalitu (čoho opak by som vedel aj písomnosťami doložiť), a preto jemu patrí výhradné právo byť v kontakte s Runcimanovou misiou“.51 Szüllő chcel britského lorda aj pozvať na svoj statok v Svätom Antone (Runciman mimochodom ochotne prijímal podobné pozvania od českých aristokratov), a v prípade, že by Esterházy predsa len zostal v Prahe, plánoval sa obrátiť na ministerského predsedu Imrédyho. Maďarský vyslanec - ktorý v tomto spore zjavne stál na strane Esterházyho - vo svojom hlásení sarkasticky poznamenal: „Géza Szüllő absolútne nie je vhodný pre styk s Angličanmi, pretože on hovorí žitnoostrovskou angličtinou, ktorej nikto na svete nezorumie. “

Medzitým Hodža 2. augusta opätovne prijal delegáciu maďarských aktivistických politikov, ktorí mu odovzdali svoje návrhy na riešenie národnostnej otázky, resp. správu o svojich výsledkoch v obecných voľbách.52 0 atmosfére rokovania nie sú k dispozícii žiadne informácie, ale je príznačné, že sa o ich obsahu nepísalo ani v aktivistickej tlači, nevyšli obligátne komentáre o tom, že vláda chce riešiť problém Maďarov v spolupráci s aktivistami.

Podľa všetkého Hodža si už uvedomil, že maďarský aktivizmus má primálo potenciálu na to, aby mohol na ňom stavať svoje plány. Na druhej strane sa naďalej nevzdával snahy o rozdelenie maďarskej komunity na Slovensku, a v tomto jeho snažení počítal do istej miery aj s aktivizmom. Svedčí o tom jeho stretnutie s niekoľkými vybranými osobnosťami maďarského verejného života.

Už samotný fakt, že ministerský predseda Hodža v týchto napätých a určite aj nabitých dňoch z vlastnej iniciatívy pozval k sebe desať osobností z kultúrneho a cirkevného života a prerokoval s nimi detaily štatútu, je zaujímavý krok, a rovnako môže svedčiť o veľkorysosti ministerského predsedu, ako aj o jeho snahe rozdeliť Maďarov. My za pravdepodobnejšiu považujeme druhú možnosť, už aj preto, lebo