Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
84 Miloš Momko tického hľadiska v Maďarsku podporovali nastoľovanie režimu tzv. ľudovej demokracie a nástup komunistov k moci. Všeslovanská myšlienka našla na sklonku vojny pozitívny ohlas aj medzi dolnozemskými Slovákmi. Z iniciatívy banátskych Srbov bol koncom roku 1944 v Timisoare založený Antifašistický odbor Slovanov, ktorý si v rumunskom Nadlaku vytvoril aj svoju Česko-slovenskú odbočku. Predsedom odbočky sa stal Ondrej Ondrejovič. Ústredným tlačovým orgánom Antifašistického odboru Slovanov sa stal časopis Pravda.15 Z radov vedenia Antifašistického odboru Slovanov v Rumunsku vyšla iniciatíva združiť v obdobnej organizácii aj Slovanov v Maďarsku. V polovici januára 1945 rozoslal Antifašistický odbor Slovanov zástupcom dolnozemských Srbov a Slovákov žijúcich v Maďarsku pozvánky na spoločné stretnutie s predstaviteľmi odboru, ktoré sa konalo 31. januára 1945 v Nadlaku. Na toto stretnutie prišlo 48 Slovákov z Maďarska. Pracovné rokovanie zjazdu sa konalo v hoteli Slovák. Cieľom stretnutia bolo informovať prítomných o úlohách a činnosti Antifašistického odboru Slovanov v Rumunsku. Výsledkom práce komisie bolo Memorandum Slovanov, ktoré bolo vyhotovené v srbskom a slovenskom jazyku. Po ukončení nadlackého zjazdu jeho delegáti zakladali na územiach Maďarska obsadených Červenou armádou miestne organizácie Antifašistického odboru Slovanov v Maďarsku. Odbor bol neskôr premenovaný na Antifašistický front Slovanov v Maďarsku. Významnú pomoc poskytli členovia a funkcionári dolnozemskej Strany slovenskej národnej jednoty. Obvodný tajomník Strany slovenskej národnej jednoty v Békešskej Čabe Andrej Kerepecký oznámil zánik srany a vyzval jej členov a prívržencov, aby zakladali organizácie Antifašistického odboru Slovanov v Maďarsku a stali sa ich členmi.16 Vytváranie miestnych organizácií Antifašistického odboru Slovanov v Maďarsku resp. Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku vyústilo do ustanovujúceho zjazdu, ktorý sa konal 18. februára 1945 v obci Battonya v Békešskej župe. Na jeho zasadnutí sa zúčastnilo 165 delegátov z miestnych odbočiek Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku z Dolnej zeme, keďže Maďarsko bolo v tomto období frontovým územím. Na ustanovujúcom zjazde sa zúčastnilo aj osem delegátov Antifašistického odboru Slovanov z rumunského Nadlaku. Výsledkom rokovania zjazdu bolo vytvorenie jednotnej celoštátnej organizácie Slovákov, Srbov, Chorvátov, Slovincov a Rusínov pod názvom Antifašistický front Slovanov v Maďarsku. Na tomto zjazde bol prijatý program, stanový a boli zvolené ústredné orgány. Predsedom sa stal Michal Francisci, ev. a. v. farár z Békešskej Čaby. Vytvoril sa systém dvoch podpredsedov a tajomníkov za paritného zastúpenia Slovákov a Srbov. Za podpredsedov Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku boli zvolení Ondrej Beňo a Stano Nedučič, za tajomníkov Ján Sekerka a N. Nedučič. Pokladníkom sa stal Ján Duna z Békešskej Čaby. Budapeštianske ústredie slovenskej sekcie vysielalo na všetky kraje obývané Slovákmi a Čechmi oblastných tajomníkov, ktorí objavovali slovenské obce, získavali dôverníkov a prostredníctvom nich zakladali nové miestne organizácie. Delegáti ustanovujúceho zjazdu Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku sa rozhodli vydávať ústredný časopis Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku pod názvom Sloboda. Prvé číslo týždenníka Sloboda vyšlo 9. júna 1945. Zodpovedným redaktorom sa stal František Bartošek. Zo strany maďarskej vlády sa z času načas objavovali snahy o založenie provládneho časopisu pre Slovákov v Maďarsku, takto
