Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Antifašistický front Slovanov v Macfarsku 83

venská knižnica. Hlavnou úlohou spolku však bolo organizovanie slovenských cirkevných pútí a obradov. Úzko spolupracovali s Českou besedou.

V niektorých oblastiach13 existovali menšie čitateľské krúžky a stolové spoločnosti národne uvedomelých Slovákov, ktoré vykonávali podobnú činnosť ako vyššie spomenuté spolky, distribuovali slovenské knihy a tlač, organizovali divadelné predstavenia.

Po viedenskej arbitráži vznikol Spolok sv. Vojtecha v Maďarsku. Vymohli si ho Slováci, členovia Spolku sv. Vojtecha v Trnave, ktorí pripadli do Maďarska. Založil ho Alexander Horák v roku 1940. Otvoril slovenské kníhkupectvo v Budapešti, kam sa okrem kníh vydaných Spolkom sv. Vojtecha v Trnave dostali aj publikácie Matice slovenskej, Tranoscia a iných. Spolok počas trvania vojny zásoboval slovenskou literatúrou aj ostatné Slovákmi obývané oblasti Maďarska. Horák sa dostal aj do dedín trianonského Maďarska, kde spoznal ľudí, ktorí neskôr tvorili jadro Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a Zväzu Slovanov v Maďarsku.

Jedinou slovenskou politickou stranou, ktorá v tomto období zjednocovala Slovákov v Maďarsku, bola Strana slovenskej národnej jednoty, založená roku 1941 v Nových Zámkoch. Vydával rovnomenný denník, Slovenskú jednotu. V strane spolupracovali Slováci od Nových Zámkov po Košice, z Báčky a Békešskej Čaby. Predsedom strany bol Emanuel Böhm, v predsedníctve sedeli Jozef Kelemen, Ján Čajak a profesori Sirácky a Topoľský z Báčky.' Strana bola podporovaná slovenským vyslanectvom v Maďarsku a v rámci možností mala československú orientáciu.

Pod patronátom Strany slovenskej národnej jednoty fungoval v Budapešti Spolok slovenských vysokoškolákov, ktorý vykonával agitačnú činnosť medzi Slovákmi v Budapešti. Počas vojny mal spolok približne 100 - 120 členov. Medzi najagilnejších z nich patril študent Ján Báčik, ktorého koncom vojny zatkli pre komunistickú činnosť a zahynul v Nemecku.

Veľká časť slovenských študentov a vedúcich predstaviteľov Strany slovenskej národnej jednoty v októbri 1944 opustila Budapešť. Zostalo iba niekoľko ľudí pod vedením dr. Františka Bartoška. Pripravovali ilegálne hnutie, pomáhali pri emigrácií slovenských študentov, opatrovali majetok strany a študentského spolku.

3.2. Predchodcovia, vznik a činnosť Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku

Alexander Horák a František Bartošek hneď po oslobodení Budapešti založili Československú národnú radu v Maďarsku, v tom istom čase odišiel Ján Sekerka do Békešskej Čaby a v Battonyi založil spolu s Michalom Franciscim - evanjelickým farárom z Békešskej Čaby - Antifašistický front Slovanov v Maďarsku. Bartošek odišiel do Košíc a nadviazal kontakt s československou vládou, od ktorej dostal aj finančnú podporu pre prácu medzi Slovákmi v Maďarsku.14

K vzniku Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku viedli nižšie opísané udalosti, vychádzajúce z politickej vôle Sovietskeho zväzu.

Už počas vojny sa v sovietskej politike formovalo všeslovanské hnutie, ktoré malo charakter „národného frontu“. Oficiálne sa organizovalo pod záštitou Všeslovanského výboru v Moskve a malo všestrannú podporu Červenej armády. Iniciátormi tohto hnutia na Dolnej zemi boli najmä Srbi z rumunského Banátu, ktorí mali priame kontakty s Titovou Juhosláviou a z veľkej časti presadzovali jej záujmy. Z poli