Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

82 Miloš Momko

ciami. Mladší ľudia sa na presídlenie prihlasovali v oveľa väčšom počte ako starší. Mladších lákali nové možnosti a výhody v Československu, ktoré ospevovala propaganda.8 Starší ľudia sa presídľovali v menšej miere, u nich skôr prevládal cit k rodnému kraju.

Podľa niektorých autorov9, zaoberajúcich sa výskumom slovenskej menšiny v Maďarsku, spôsobila práve výmena obyvateľstva v juhovýchodnom Maďarsku rozdrobenie dovtedy kompaktných jazykových ostrovov. Odišli práve tie zložky populácie, ktoré aj v najťažších časoch zabezpečovali zachovanie národného charakteru: duchovní, učitelia a lekári. Odišla časť majetnejších gazdov a remeselníkov. Na miesto presídlených Slovákov prišli Maďari z Československa. Slováci, ktorí ostali v Maďarsku, boli týmto vystavení prirodzenej asimilácii. Tento fakt zobrala na vedomie aj československá vláda. Na zasadnutí vlády 4. decembra 1945 Vladimír Clementis vyhlásil: „Na rokovaniach s maďarským ministrom zahraničných vecí som vyhlásil, že nás nezaujímajú tí Slováci, ktorí sa nechcú presídliť na Slovensko. Počítame s tým, že títo Slováci sa pomaďarčia, k tomu prajeme maďarskej vláde veľa šťastia.“10

3. Vznik a činnosť Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku

3.1. Slovenské spolky v Maďarsku v medzivojnovom období

Blížiaci sa koniec vojny znamenal v Maďarsku zánik horthyovského režimu a nastoľovanie režimu tzv. ľudovej demokracie. Táto zásadná vnútropolitická zmena priniesla so sebou aj zánik niektorých „slovenských“ spolkov, organizácií, časopisov, ktoré po roku 1918 v duchu maďarskej zahraničnej politiky propagovali medzi Slovákmi utvorenie veľkého Maďarska. Po prechode frontu prestal vykonávať svoju činnosť Uhorský krajinský vzdelávací spolok slovenský, zanikli Slovenské noviny a Slovjacka Naša Zastava. Zmenou vnútropolitických a zahraničnopolitických podmienok v Maďarsku a strednej Európe bolo pre Budapešť neúnosné, aby tieto sprofanované inštitúcie naďalej jestvovali.

Uhorský krajinský vzdelávací spolok, nazývaný tiež Uhorsko kráľovský slovenský vzdelávajúci spolok11 pozostával zo siedmych vládou menovaných členov, do príchodu Červenej armády stál na jej čele Nándor Bernolák. Ďalšími členmi spolku boli Adolf Pechány, Eduard Ghéci-Hudec, Ján Hvozdárik, Juraj Podracký a poslanci Kadlec a Kalčok!2 Spolok každoročne vydával svoj Kalendár, politický časopis Slovenské noviny pre ľud a časopis Vlasť a svet. Slovenské noviny pre ľud vychádzali až do príchodu Červenej armády.

V Budapešti existovali v 20. a 30. rokoch 20. storočia české a slovenské spolky, ako napríklad Česká beseda a Katolícky slovenský robotnícky kruh, ktoré udržiavali tajný kontakt s československou vládou v Prahe. Tieto spolky ale nemali veľa členov a boli konfesionálne rozdelené, nemohli zastávať pozíciu celokrajinskej organizácie slovenskej a českej menšiny v Maďarsku.

Česká beseda združovala pracovníkov československého vyslanectva v Budapešti a niekoľko národne uvedomelých Čechov z Maďarska. Hrali sa divadelné predstavenia, účinkoval spevokol a hudobný krúžok, fungovala tu česká knižnica.

Slovenský robotnícky katolícky kruh fungoval pri farnosti sv. Jozefa v Budapešti. Spolok pozostával zo Slovákov v Budapešti, ktorí tu žili a pracovali. Kruh viedol Andrej Kocián. Usporiadavali sa divadelné predstavenia, fungoval tu spevokol a slo