Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Antifašistický front Slovanov v Macfarsku 81

Po vzniku Československej republiky a Trianonskej dohode sa zrazu z týchto Slovákov, ktorí predtým udržiavali kontakt s ostanými príslušníkmi slovenského národa žijúcich od nich severnejšie, stala národnostná menšina v novom štátnom útvare - v Maďarsku, ktoré sa v tom období nedokázalo spamätať z komplikovanej politickej situácie.

Situácia Slovákov v Maďarsku sa po roku 1945 výrazne zmenila. Podľa nového zákona o národnostných školách sa v Maďarsku zaviedli 3 typy národnostných škôl:

Typ A - všetky predmety sa vyučovali v národnostnom jazyku, po maďarsky sa vyučovala iba maďarčina.

Typ B - predmety sa vyučovali v polovičnom pomere v národnostnom jazyku a po maďarsky.

Typ C - vyučovacím jazykom bola maďarčina, v národnostnom jazyku sa vyučovala iba reč a literatúra danej národnosti.

Zriaďovanie národnostných škôl určovala vyhláška dočasnej národnej vlády z 24. októbra 1945. V zmysle tejto vyhlášky sa národnostné školy mohli zriadiť tam, kde o to požiadali rodičia aspoň desiatich detí danej národnosti. Rodičia detí mohli hlasovať o tom, či chcú výučbu predmetov v maďarčine pri povinnej výučbe slovenčiny alebo výučbu v slovenčine pri povinnej výučbe maďarského jazyka a literatúry v maďarskom jazyku. Otvorenie samostatnej národnostnej školy bolo podmienené prihlásením sa aspoň dvadsiatich študentov z danej národnosti. Podobné pravidlá platili aj pre národnostné vyučovanie na stredných školách. Vyhláška určovala počet hodín venovaných výučbe maďarčiny, tento počet nesmel klesnúť pod počet vyučovacích hodín národnostného jazyka.

Do škôl typu A zapisovali svoje deti najmä tí Slováci, ktorí sa prihlásili na presídlenie, deti ostatných Slovákov chodili do škôl typu B a C alebo do čisto maďarských škôl.

V školskom roku 1946/47 fungovalo v Maďarsku 13 slovenských národnostných škôl typu A, v nasledujúcom školskom roku sa tento počet zvýšil na 16. Od školského roku 1948/49 bol badateľný účinok presídľovacej akcie, keďže počet slovenských národnostných škôl typu A klesol na 8.7

V obciach, kde žili Slováci vo väčšom počte, bola verejná správa dvojjazyčná. Niektorí Slováci v Maďarsku zastávali významné pozície vo verejnej správe. Po roku 1945 sa Andrej Sobek stal hlavným županom Békéšskej župy, Ján Ďuska bol hlavným tajomníkom Komunistickej strany v Békéšskej župe. Ján Hirka sa stal predsedom komisie pre výmer pôdy v Slovenskom Komlóši, Ján Boldoczky sa stal veľvyslancom Maďarska v Prahe a neskôr aj ministrom zahraničných vecí Maďarska v rokoch 1953 - 1956. Funkcionármi komunistickej strany boli na územiach Maďarska obývaných Slovákmi tiež Slováci.

Pred rokom 1945 sa Slováci v Maďarsku delili do dvoch skupín.

Do prvej skupiny patrili tí, ktorí si zachovali svoje národné povedomie a mali silné národné cítenie.

Do druhej skupiny sa zaraďovali tí, ktorí sa už vydali po ceste asimilácie, mali ešte svoje tradície a istý citový vzťah k materinskému jazyku, ale slovenské národné povedomie mali slabšie a niektorí z nich, najmä v mestách, mali tzv. dvojitú identitu.

Po podpísaní dohody o výmene obyvateľstva sa táto situácia ešte viac skomplikovala, Slováci sa medzi sebou začali deliť aj podľa toho, či sa prihlásili na presídlenie, alebo nie. Podpis tejto dohody priniesol tiež názorové rozdiely medzi generá