Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Viedenská arbitráž a Košice z pohľadu naratívnych prameňov 75 K udržaniu verejného poriadku a pokojného života v meste značnou mierou prispela i MNR, ktorá už 3. novembra vydala výzvu pre obyvateľov mesta, v ktorej žiadala košických Maďarov, aby sa správali a oslavovali dôstojne a aby rešpektovali city slovenského a českého obyvateľstva: „Zdržme sa toho“ - prízvukovalo sa vo výzve - „aby sme ďalej prehlbovali a stupňovali smútok a zatrpknutosť smútiacich. Žiada to od nás vznešený maďarský duch a nepoškvrnená maďarská česť. “43 Postoj MNR a správanie sa košických Maďarov kladne hodnotili i nezaujatí českí svedkovia, tak aj spomínaný poručík Vláčil: „Večer vycházíme do košických ulíc, abychom poznali ruch košických večeru a priznajme si to - i ožili pohledem na korzujúce obecenstvo. Proti možnému incidentu a prípadnému napadení nacionalistickými živly tiskneme hluboko v kapsách kožených pláštu nabité pistole pripravené k okamžité stŕelbé. Brzy však poznávame, že košičané i pod Petöfiho kravatami a maďarskými stužkami na kabátech jsou klidní lidé. Po 20. hodiné se ulice vyprázdni. Propaganda predstavitelu budúciho panství červenobílozelené trikolóry nespí: ráno nacházíme na stažených roletách obchodu, na tabulích hotelu a kaváren malé letáčky, které svým „Kassa magyar volt és magyar lesz“ (Košice byty a opét budou maďarské) chtéjí dokázat oprávnenost výroku vídeňské konference.“44 V tom istom čase, kedy si časť česko-slovenského obyvateľstva práve zbalila veci a odcestovala z Košíc, Maďari sa už plnom prúde pripravovali na privítanie honvédov. Vďaka tomu, že v niektorých košických obchodoch už počas októbra začali predávať maďarské zástavy (podľa Sequensa za 17 Kč, ale na heslo), mesto v prvých novembrových dňoch už bolo plné zástav maďarských národných farieb. Na rozkaz policajného riaditeľa, ktorý chcel zabrániť akémukoľvek incidentu, policajti tieto zástavy tolerovali. V nočných hodinách však sem-tam došlo k potýčkam medzi hliadkujúcimi vojakmi strhávajúcimi maďarské farby a radikálnymi skupinami maďarských študentov45 nerešpektujúcimi zákaz nočného vychádzania. V tom, že celé prechodné obdobie uplynulo bez vážnejších incidentov, zohral veľkú úlohu korektný vzťah medzi vojenským veliteľom mesta a MNR. Vďaka tomu deň pred príchodom maďarského vojska, t. j. 9. novembra MNR dala z celých Košíc odstrániť všetky zástavy - aby takto umožnila dôstojnejší odchod česko-slovenského vojska. Vojenské veliteľstvo zase povolilo, aby MNR už 9. novembra mohla začať stavať slávobránu na Hlavnej ulici. V posledných dňoch česko-slovenskej nadvlády už bola nálada v meste napätá, pritom radosť maďarského obyvateľstva bola zdržanlivejšia, ako po vyhlásení viedenskej arbitráže: „Neni bez zajímavosti - píše Sequens -, že s blížícíse odchodem vojska z Košíc stávala se v prvních dnech tak vystupňovaná radosť maďarského obyvatelstva stále a stále slabší a velmi množí netajili se s obavami, tedy i Maďari, co bude po obsazení Košic maďarským vojskem. Byli to zejména délníci, kteŕí správné predpovídali nedostatek práce a obchodníci, kteŕí tušili stagnaci v obchodé.“ Obyvateľstvo sa bálo hlavne hospodárskych dôsledkov prevratu, o čom svedčia informácie, podľa ktorých lacné a kvalitné česko-slovenské výrobky, napríklad tabakové výrobky či obuv boli beznádejne vypredané. Prechod mesta pod kontrolu Maďarského kráľovstva sa udial presne podľa vopred určeného harmonogramu, počas ktorého obyvateľstvo mesta už hralo len úlohu vonkajšieho pozorovateľa. Deň pred príchodom maďarského vojska bola posilnená vojenská kontrola ulíc, ktoré v posledných hodinách prítomnosti česko-slovenského vojska boli skoro prázdne: „Táto posledná noc nastala vlastne už o 18.
