Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
44 Kálmán Petőcz ku Sámiov ich autonómny orgán Sámi Parliament, a voči rómskemu jazyku Poradný výbor pre rómske otázky (Advisory Bord for Roma Affairs).41 Záver Cieľom tejto štúdie bolo pozrieť sa bližšie na filozofiu zákona o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. a jej novelizáciu schválenú NR SR 30. júna 2009. V rétorike, v legislatívnej aj administratívnej praxi, ako aj v zdôvodnení nálezu Ústavného súdu z roku 1997 sa zvláštnym spôsobom prelína filozofia národného štátu so snahou o rešpektovanie občianskeho princípu, resp. predstava národnej výlučnosti a konzekventne realizovanej ústavnej zásady rovnosti všetkých občanov, bez ohľadu na národnosť. Ústavný súd právnou terminológiou, politici a niektoré štátne orgány zas svojráznou ideologickou rétorikou a argumentáciou zdôvodňujú stanovisko, že právo na slobodu prejavu a informácie v sebe nezahŕňa „jazykový aspekt“ z pohľadu národnostných menšín, ale z pohľadu väčšiny, a že teda v prípade ustanovení zákona o štátnom jazyku nejde o diskrimináciu. Je fakt, že ani medzinárodné ľudskoprávne normy nie sú v tomto ohľade úplne jednoznačné, a dovoľujú aj taký výklad, aký použil Ústavný súd vo svojom rozhodnutí PL ÚS 8/96. Väčšina skutočne multikultúrnych štátov (Fínsko, Belgicko, Slovinsko, Kanada, Švajčiarsko, ale do značnej miery aj Maďarsko) tento rozpor vyriešila tým, že „pozdvihla“ svoje tradičné národnostné komunity do statusu „štátotvorných" entít, pričom jasne definovala, o ktoré komunity v tomto ohľade ide. Slovenská republika takýto krok zatiaľ nie je pripravená urobiť. Preto, napriek tomu, že sa slovne hlási - a to dokonca v programovom vyhlásení vlády - k hodnotám multikultúrnej spoločnosti a k občianskemu princípu, v praxi je vládna politika a administratívna prax štátnych orgánov ukotvená v koncepcii národného štátu, kde príslušníci národnostných menšín - pokiaľ si chcú zachovať a rozvQať svoju vlastnú národnú identitu - sú odsúvaní do pozície občanov druhej kategórie. Slovenská politická elita zatiaľ nie je ochotná pripustiť, že vo veciach, ktoré sa bytostne týkajú jazyka, kultúry a vzdelávania národnostných komunít, väčšina nemôže rozhodovať bez konzultácie s menšinou, dokonca proti jej vôli. Poznámky 1. Pôvodný návrh ministerstva je prístupný na stránke <http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/pk/ detail?id=oS_zLyC_SquCdUelWA-Quw>. 2. Pozri Hromadná pripomienka k návrhu novely zákona o štátnom jazyku, <http://www.changenet. sk/?section=kampane&x=406948> 3. Zákon o štátnom jazyku ide na rokovanie so zásadnými pripomienkami. TASR, 19. 1. 2009. 4. CSEMADOK spustil petíciu za maďarčinu a za vysielanie Rádia Patria. ČTK, 10. 3. 2009. Združenie pre spoločné ciele založili nasledovné organizácie: Strana maďarskej koalície, CSEMADOK, Združenie maďarských rodičov na Slovensku, Združenie maďarských pedagógov na Slovensku, Združenie skautov maďarskej národnosti, Mládežnícka skupina VIA NOVA. Štatutárni zástupcovia týchto organizácií tvoria aj petičný výbor. 5. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 8/96 z 26. augusta 1997, zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 110, pod číslom 260/1997. (PL. ÚS 8/96) Nálezu ústavného súdu sa budeme neskôr venovať obšírnejšie. 6. Kritizovaná novela zákona o štátnom jazyku prešla do 2. čítania. TASR, 16. 4. 2009.
