Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Zákon o štátnom jazyku... 27

s prihliadnutím na zásadu morálnosti, je chápaná ako právo štátotvorného národa na úpravu podmienok používania štátneho jazyka. [...] Jedine znalosť štátneho jazyka Slovenskej republiky umožní každému byť slobodným a rovným v dôstojnosti i v právach.“14

Keby táto argumentácia mala byť všeobecne platná, tak by v multikultúrnych spoločnostiach museli žiť samí neslobodní ľudia, bez dôstojnosti a bez práv. Švajčiarsko, Kanada, Fínsko, Belgicko, India by boli krajiny plné nerovných občanov, keďže nemajú jeden štátny jazyk, ktorý by slúžil ako etalón uniformity, či „všeobecný dorozumievací prostriedok jej občanov“. Keby mal platiť princíp suverenity štátu vo vzťahu k štátnemu jazyku tak, ako to predpokladá preambula zákona č. 270/1995 Z. z., tak by všetky krajiny, ktoré nemajú zákon o štátnom jazyku (a tých je prevažná väčšina), boli nezvrchovanými, nesuverénnymi štátmi. Odvolávanie sa na „zásadu morálnosti“ interpretovanú ako „právo štátotvorného národa na úpravu podmienok používania štátneho jazyka“ svedčí o zvláštnej hierarchii hodnôt toho, kto predmetné stanovisko písal. Jedine ľudské práva ako práva individuálne majú prirodzený mravný základ. Žiadne „právo štátotvorného národa na úpravu podmienok používania štátneho jazyka“ ako ľudské právo s morálnym základom neexistuje. Skôr je namieste otázka, či je zosúladiteľné s prirodzenými morálnymi princípmi, ak sa v multikultúrnej, multietnickej spoločnosti stanoví jeden z jazykov (hoci aj jazyk väčšiny) za jazyk, ktorý má vždy a za každých okolností prednosť pred jazykom menšinových komunít: aj vtedy, keď ide vyslovene o vnútornú záležitosť menšiny, či už realizovanú v súkromí, alebo na verejnosti.

2. Zákon o štátnom jazyku v porovnaní s inými jazykovými zákonmi v Európe

Zákony podobné nášmu zákonu o štátnom jazyku, navyše v podobe novelizovanej predloženým vládnym návrhom, sú v Európe skutočnou raritou. Dôvodová správa k novelizácii zákona č. 270/1995 Z. z. sa odvoláva na niekoľko štátov, kde sú prijaté jazykové zákony. Jedným z uvádzaných príkladov je Maďarsko a jeho zákon o uverejňovaní hospodárskych reklám, obchodných nápisov a jednotlivých oznamov verejného záujmu v maďarskom jazyku z roku 2001.15 Tento zákon sa však týka výhradne ochrany záujmov spotrebiteľa a nie verejného styku vo všeobecnosti. V preambule zákona je motivácia zákonodarcu jasne vysvetlená. Vychádza z faktu značného pokroku vo vývoji techniky a komunikačných a informačných technológií, ktorý má ďalekosiahly vplyv na národné jazyky. Tento vývoj je sčasti prirodzený, avšak nežiaduce, negatívne vplyvy je podľa zákonodarcu potrebné obmedziť zákonom. V záujme umožnenia reálneho výkonu práva na slobodu informácií je nevyhnutné, aby občania Maďarskej republiky mali možnosť spoznať, prijať informácie a oznamy im adresované v maďarskom jazyku.

Maďarský zákon pritom na druhej strane vyslovene uvádza, že jeho ustanovenia nijakým spôsobom neobmedzujú používanie hospodárskych reklám a obchodných nápisov v jazyku menšiny v obciach, v ktorých podľa zákona o menšinách pôsobia menšinové samosprávy, a už vôbec sa netýka oblasti kultúry, školstva, či styku pacientov so zdravotníckym personálom.16 Je dôležité vedieť, že menšinové samosprávy v Maďarsku môžu vznikať v obciach už v prípade, keď o ich vytvorenie požiada aspoň päť voličov pat-