Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Recenzie

Recenzie 267

Liszka, József: A szlovákiai magyarok néprajza [Národopis Maďarov na Slovensku]. Budapest - Dunaszerdahely: Osiris Kiadó - Lilium Aurum Kiadó 2002. 542 s. /Interethnica, 5./

Recenzovaná kniha Józsefa Liszku je najdôležitejším dielom národopisnej vedy Maďarov na Slovensku, a súčasne aj jedným z najdôležitejších maďarských spoločenskovedných prác napísaných na Slovensku. Vlastne by som mohol namiesto Slovenska písať aj Československo. A nemôžem poprieť ani to, že knihu môžeme zaradiť medzi najdôležitejšie výsledky celkovej maďarskej národopisnej a spoločenskej vedy súčasnosti. Môžem veľmi ľahko dokázať, že z mojej strany nejde len o prostú zdvorilosť či kvetnatú reč.

Nakoľko poznám predprípravy aj vznik tejto práce, dokazovanie môžem začať s popisom tejto etapy. Z viacerých hľadísk je táto kniha dovŕšením autorovej predošlej, tiež významnej vedeckej činnosti.

Ide najmä o Liszkovu úspešne obhájenú doktorskú dizertáciu, na ktorú sa pripravoval vlastne počas celej svojej vedeckej kariéry. Jeho zberateľská, organizačná, vedecká a publikačná činnosť sa začala asi pre dvadsiatimi rokmi. Aj keď nie na úplnom na začiatku tohto obdobia, ale určite čoskoro aj sám zistil, že jeho najdôležitejšou úlohou je zostavenie takejto rukoväte. Za pomoci viacerých spolupracovníkov sa mu to tentoraz podarilo.

Zároveň je táto publikácia výsledkom spoločnej práce. Na zadnej strane jej obalu stojí: „Zhotovené v rokoch 1998 - 2000 v rámci výskumného programu Etnologického centra Fórum inštitútu pre výskum menšín v Komárne". Toto konštatovanie však charakterizuje len poslednú fázu práce, sumarizáciu údajov. Nielen pracovníci Etnologického centra, ale aj všetci činní maďarskí národopisci na Slovensku môžu vidieť odraz svojej činnosti v tomto diele. Dvaja písali text niekoľkých podkapítol (Tibor Ág - ľudová hudba, András Takács - ľudový tanec), iní sa zaoberali ich prípravou. Ešte širší je okruh tých ľudí, ktorých práca sa v tomto diele konečne syntetizovala. Môžeme tu spomenúť bádateľskú činnosť Zoltána Kodálya, Jánosa Mangu, Edity Fél, Antala Khína,

Kálmána Tichy, Évy Putz, Lajosa Vargyasa alebo Bélu Gundu, či štúdie Tibora Ága, Józsefa Bakosa, Károlya Csákyho, Izabelly Danter, Magdy Fehérváry, Józsefa Gágyora, Lajosa Gécziho, Aranky Kocsis, Lászlóa Kosu, Istvána B. Kovácsa, Margity Méry, Judity Morvay, Attilu Paládi-Kovácsa, Márii Szanyi, Andrása Takácsa, Zoltána Újváryho. Tento zoznam je impozantný napriek tomu, že som mená mnohých, o diela ktorých sa publikácia opiera, ani nespomenul. Niektorí z nich robili výskumy, ktoré by sme dnes nazvali národopisnými, na území dnešného Slovenska, ďalší v pohraničných oblastiach Maďarska, ako napr. Arnold Ipolyi, László Timaffy či Ferenc Bakó. Všetci môžu byť „vďační“ za to, že sa výsledky ich práce dostali do pozoruhodnej syntézy.

Nemôžeme poprieť ani to, že spomedzi dnes žijúcich národopiscov naozaj mnohí aj osobne podporovali prácu Józsefa Liszku, aj vznik tejto publikácie. Viacerí z nich sa zúčastnili na konferenciách, pracovných stretnutiach, ktoré vlastne zabezpečili duchovný horizont publikácie. Niektorí boli prítomní aj na obhajobe doktorskej dizertácie Józsefa Liszku. O akú podporu išlo? Iván Balassa, nedávno zosnulý klasik našej profésie napísal oponentský posudok na dizertáciu Józsefa Liszku. Bola to jedna z jeho posledných prác. Taktiež bol jedným z lektorov recenzovanej knihy, a mal prehľad o celom diele. Podľa Balassovho názoru sú úvodné časti publikácie hodné ďalšieho zamyslenia sa. Citoval by som len niektoré jeho poznámky: „Kým dizertácia v prvom rade poukazuje na problémy, fakty a údaje sú k dispozícii v jeho nedávno vydanej knihe Národopis Maďarov na Slovensku. Sám som v tej závideniahodnej pozícii, že som sa s celým jej obsahom oboznámil ako lektor. Preto sa môžem opierať o oveľa väčšie množstvo údajov, než ich je v dizertácii.

V úvode dizertačnej práce sa autor v prvom rade zaoberá otázkami terminológie národopisu, poznamenajúc, že maďarský národopis bol v minulosti málo citlivý na tieto otázky. Vymenúva najdôležitejšie termíny a usiluje sa určiť ich obsah. Tu sa môžu vyskytnúť aj diskutabilné konštatovania, o týchto bude treba diskutovať pred širšou odbornou verejnosťou. Liszka používa termín