Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Kálmán Petőcz Zákon o štátnom jazyku - občiansky či národný princíp? 342.725(437.6) 316.022.4(437.6) 341.234:81'244 Kľúčové slová: zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z.z, zákon o používaní jazyka menšín č. 184/1999 Z.Z., štátny jazyk, úradný jazyk, práva národnostných menšín, jazykové práva, jazykový aspekt práva na slobodu prejavu, nález Ústavného súdu vo veci zákona o štátnom jazyku PL ÚS 8/96, jazykové zákony v iných štátoch Európskej únie, občiansky princíp, národný princíp, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Úvod Koncom roku 2008 Ministerstvo kultúry SR pripravilo legislatívny návrh novelizácie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.1 Podstatnou zmenou malo byť opätovné zavedenie sankcií za porušenie zákona, zrušené prijatím zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Ostatné zmeny boli zamerané na rozšírenie pôsobnosti zákona na ďalšie oblasti verejného styku, resp. na zrušenie statusu českého jazyka ako de facto druhého (pomocného) úradného jazyka. Návrh zaslaný ministerstvom do medzirezortného pripomienkového konania kritizovali jazykovedci, mimovládne organizácie, spoločenské a občianske organizácie maďarskej menšiny, ako aj Strana maďarskej koalície. Skupina občanov predložila dňa 5. 12. 2008 k novele zákona o štátnom jazyku hromadnú pripomienku. V nej navrhovala, aby boli z textu „vypustené tie ustanovenia, ktoré predstavujú neodôvodnený zásah štátnej moci do súkromnej sféry, do slobody prejavu a do slobody podnikania a to najmä v nasledovných oblastiach: používanie jazyka v masmédiách, na kultúrnych podujatiach, na verejných zhromaždeniach, na pamätníkoch a na pamätných tabuliach, v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre informovanie verejnosti.“ Ďalej žiadali, aby „neboli zavedené pokuty ako sankcie za porušovanie zákona o štátnom jazyku a aby zo zákona o používaní jazykov menšín nebolo vypustené ustanovenie, podľa ktorého používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti so štátnym jazykom“.2 Ministerstvo žiadnu zo zásadných pripomienok, týkajúcich sa „zásahov štátnej moci do súkromnej sféry, do slobody prejavu a do slobody podnikania“ nezohľadnilo. Súhlasilo však s tým, aby sa osobám, ktoré sú účastníkmi správneho konania,
