Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Kálmán Petőcz Zákon o štátnom jazyku - občiansky či národný princíp? 342.725(437.6) 316.022.4(437.6) 341.234:81'244 Kľúčové slová: zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z.z, zákon o používaní jazyka menšín č. 184/1999 Z.Z., štátny jazyk, úradný jazyk, práva národnostných menšín, jazykové práva, jazykový aspekt práva na slobodu prejavu, nález Ústavného súdu vo veci zákona o štátnom jazyku PL ÚS 8/96, jazykové zákony v iných štátoch Európskej únie, občiansky princíp, národný princíp, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Úvod Koncom roku 2008 Ministerstvo kultúry SR pripravilo legislatívny návrh novelizácie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.1 Podstatnou zmenou malo byť opätov­né zavedenie sankcií za porušenie zákona, zrušené prijatím zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Ostatné zmeny boli zamerané na roz­šírenie pôsobnosti zákona na ďalšie oblasti verejného styku, resp. na zrušenie sta­tusu českého jazyka ako de facto druhého (pomocného) úradného jazyka. Návrh zaslaný ministerstvom do medzirezortného pripomienkového konania kritizovali jazy­kovedci, mimovládne organizácie, spoločenské a občianske organizácie maďarskej menšiny, ako aj Strana maďarskej koalície. Skupina občanov predložila dňa 5. 12. 2008 k novele zákona o štátnom jazyku hromadnú pripomienku. V nej navrhovala, aby boli z textu „vypustené tie ustanove­nia, ktoré predstavujú neodôvodnený zásah štátnej moci do súkromnej sféry, do slo­body prejavu a do slobody podnikania a to najmä v nasledovných oblastiach: použí­vanie jazyka v masmédiách, na kultúrnych podujatiach, na verejných zhromažde­niach, na pamätníkoch a na pamätných tabuliach, v nápisoch, reklamách a ozna­moch určených pre informovanie verejnosti.“ Ďalej žiadali, aby „neboli zavedené pokuty ako sankcie za porušovanie zákona o štátnom jazyku a aby zo zákona o pou­žívaní jazykov menšín nebolo vypustené ustanovenie, podľa ktorého používanie čes­kého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti so štátnym jazykom“.2 Ministerstvo žiadnu zo zásadných pripomienok, týkajúcich sa „zásahov štátnej moci do súkromnej sféry, do slobody prejavu a do slobody podnikania“ nezohľadni­lo. Súhlasilo však s tým, aby sa osobám, ktoré sú účastníkmi správneho konania,

Next

/
Thumbnails
Contents