Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Agora
178 Kálmán Petőcz Je absolútne nevyhnutné, aby maďarská komunita stála na nohách dvoch. A tou druhou musí byť sebavedomá, zorganizovaná občianska spoločnosť. Paradoxne, k utlmeniu hlasu občianskej spoločnosti prispela veľkým dielom SMK práve počas „zlatého veku“ svojho pôsobenia. Keď bola vo vláde. Naučila „svojich“ tomu, že len ona je tá, čo má licenciu na všetko spojené so životom menšiny. Ona je tá, čo všetko zariadi, a ak aj nezariadi, zasadí sa u niekoho, aby sa to „vybavilo“, či už doma, alebo v Budapešti. Tým do značnej miery prispela k izolácii občianskej spoločnosti Maďarov od občianskej spoločnosti Slovákov. Jednou z príčin toho, prečo sa subjekty z južného Slovenska v súčasnosti nedostávajú ku grantom zo štrukturálnych či iných fondov, je síce selektívna, klientelistická politika vládnej moci, tou je druhou je však aj neschopnosť predložiť dostatok kvalitných projektov, spojená s nedostatkom sebadôvery pri absencii dostatočne silného politického krytia. Občianskych združení a nezávislých inštitúcií s maďarským prvkom je napriek tomu na Slovensku pomerne dosť. Je najvyšší čas, aby sa zorganizovali a nechali zaznieť svoj hlas. Tento hlas sa nemusí vo všetkom líšiť od hlasu SMK, ale musí to byť iný hlas, nezávislý od straníckej politiky. Ináč sa akékoľvek - aj úplne racionálne návrhy a požiadavky - môžu odbiť tým, že sa umelo stotožnia s politikmi, ktorých obraz je v očiach slovenskej verejnosti naštrbený. (Pričom je v túto chvíľu už nepodstatné, či oprávnene, alebo nie.) A. 9. Kto má byť vnútorným motorom slovensko-maďarskej spolupráce, slovenskomaďarského zbližovania a porozumenia? Veď doterajší vývoj naznačuje, že si slovenská, rovnako aj maďarská komunita vystačia sami pre seba. Vzletné výzvy k budovaniu občianskej spoločnosti narážajú na fakt, že na Slovensku skutočne existujú dve komunity - slovenská a maďarská, ktoré si v mnohých aspektoch žijú svojím vlastným životom. K výzvam k zbližovaniu na občianskom princípe veľká časť Maďarov vzhliada s nedôverou, práve preto, že v takom zbližovaní vidí predzvesť asimilácie. Nakoniec, legislatívna a administratívna prax na Slovensku ich v tom do značnej miery aj potvrdzuje. Maďari sa „musia“ naučiť po slovensky, ale Slováci nemusia prejaviť čo i len vôľu porozumieť Maďarom. I keď aj Rámcový dohovor, aj slovensko-maďarská zmluva predpokladajú - aspoň fakultatívnu - výučbu jazyka druhého národa aj vo väčšinovom prostredí a kladú veľký dôraz na interkultúrne vzdelávanie a spoznávanie spoluobčanov patriacich k inej národnosti, v praxi sa z týchto ideálov nerealizuje nič. Možno že by sa zišli aj bilingválne školy elitného charakteru, tak ako existujú na Slovensku bilingválne školy už v takmer ľubovoľnej kombinácii. Bilingválne školy ako tretia možnosť, ktorú by si mohli zvoliť rodičia, ktorí sú naozaj bytostne spätí s oboma komunitami a oboma kultúrami. Absolventi týchto bilingválnych škôl by mohli byť tou vrstvou intelektuálnej elity, ktorá by pohla slovensko-maďarskými vzťahmi dynamickejšie vpred. Maďarská menšina však bude vždy odmietať snahy vládnej moci transformovať na bilingválne školy existujúce maďarské vzdelávacie ustanovizne. V súčasných podmienkach centralizovaného, preideologizovaného školstva by to bol prostriedok postupnej deštrukcie maďarského školstva na Slovensku. A. 10. Je tu teda pomerne veľká skupina ľudí, ktorá má (či mala by mať) eminentný záujem na slovensko-maďarskom porozumení. Sú to ľudia, ktorí majú prirodzený vzťah k obom komunitám, ktorí majú skutočne dvojitú identitu, žijú v zmiešaných
