Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

164 Tamás Török úkony prekladu, ktoré minimálne vplývajú na význam). Po uvádzaní jednotlivých kate­górií uvediem v zátvorke počet názvov tvoriacich danú skupinu. Proces vytvárania kalkov pokladám za presné a doslovné „odzrkadlenie" slov a výrazov, avšak medzi novovzniknutým slovom a jeho modelom zo zdrojového jazy­ka môžu byť rozdiely v motivácii a forme. Napríklad nemôžeme tvrdiť, že maďarský výraz felhőkarcoló (doslovne: driapač mrakov alebo mrakodriapač) nie je kalkom anglického skyscraper, lebo v anglickom výraze ide o driapanie oblohy a v maďar­skom výraze o driapanie mraku. Ani o slovenskom slove mrakodrap nemôžeme tvr­diť, že nie je kalkom, hoci v tomto slove aj motivácia (podobne ako v maďarskom výraze, ale v slovenskom ide o driapanie mraku), aj gramatická forma je iná ako v anglickom jazyku (z tohto pohľadu by bolo vhodnejšia forma „mrakodriapač“). Prekladateľ (či stvoriteľ slova) čerpá nápad z cudzieho slova, preto motivácia a/alebo gramatická forma cudzieho slova je citeľná na preklade. V tejto kategórii som preskúmal 305 zemepisných názvov. Slovenské názvy ipeľ­ského regiónu vznikli v 85,67 % kalkovaním. 5.2.1. Kalky Do tejto skupiny som zaradil tie páry, medzi ktorými nie sú významové rozdiely a aj rozdiely v gramatickej forme sú zanedbateľné. V týchto rozdieloch ide najmä o sfor­movanie gramatického rodu (napr. Ganádi rét —> Ganádska lúka). V preskúmanom materiáli som našiel 136 kalkov, čo je 44,59 % názvov vzniknutých kalkovaním. Obzvlášť zaujímavé sú maďarské apelatíva folyam, folyó, patak (veľrieka, rieka, potok), ktoré sa v časti slovenských prekladov neobjavia (Duna folyam -> Dunaj, Ipoly folyó : -» Ipeľ). Tieto všeobecné podstatné mená môžeme brať v maďarských názvoch ako prístavky, ktoré netvoria základnú časť mena. V týchto prípadoch ide vlastne o kartografické údaje, ktoré sa v hovorových variantoch či v úze neobjavujú. V takejto forme môžeme považovať maďarské názvy za umelé, pri ktorých si prekla­dateľ všimol „umelosť“ a z väzby vybral len aktívnu časť mena. Slovenský variant je tak menej špecifický, teda má „širší význam“, vznikol procesom implicitácie, vyne­chaním významov. Je dôležité, že prekladateľ bral za podklad úzus. Zo spomenutých vyplýva, že v týchto prípadoch nejde o zmenu gramatickej štruktúry, preto som ich zaradil medzi kalky. Alsó dőlő -> Dolný hon, Alsó dűlő : Alsó dűlő Nižný hon, Alsó rétek Dolné lúky, Baglyas -a Sovóie, Békás —> Žabinec, Belső legelő (: Belső legelők) —> Vnútorný pasienok, Berneczei út —> Bernecká cesta, Bíróföldek —> Richtárske zeme, Boros rét -> Vinné lúky, Búzás völgy -> Žitná dolina, Csáradi tábla -> Čaradský blok, Czaradpuszta Pustatina Čarad / Čaradská pustatina, Czigány és Póka harasz Cigánska chrasť, Dinnyés —> Dyňovisko, Dónakut és Sáncz -> Donajská studňa a priekopa, Duna folyam -> Dunaj, Dunaszélek —> Dunajské okraje, Egeres —> (Myšička) : Jelšava : Jelšovka, Egeres patak -> Jelšovka, Elő rétek -> Predné lúky, Első földek -> Prvé zeme, Érsektó tája —> Okolie Opátského jazera, Felső berek5 -> Horný luh, Felső csárad Horný Čárad : Horný Čarad, Felső dűlő —> Horný hon, Felső fenék : Felső Fenék —> Horné dno, Felső kenderesek -> Horné konopnice, Felső rétek -> Horné lúky (: Lontovské lúky), Feneketlen tó -> Jazero bez dna, Ganádi rét -> Ganádska lúka, Gonoszpart -> Drsný kopec, Gőrök árok Jarok

Next

/
Thumbnails
Contents