Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

162 Tamás Török b) Rozšírenie významu (generalizácia): Keď v cieľovom jazyku nie je lexikálna jednotka zodpovedajúca lexikálnej jednotke zdrojového jazyka, prekladateľ si zvolí menej špecifickú lexikálnu jednotku, napr. szemelt rizling —> wine / white wine (rizling - bobulový zber), kadarka —> (špeciálna maďarská odroda a čer­vené víno) wine / red wine. c) Vynechanie významov (implicitácia): Keď mená (napr. názvy ulíc či značiek) nenosia dôležitú informáciu pre čitateľov cieľového jazyka, môžu byť vyne­chané, napr. Yardley After-Shave lotion —> borotválkozás utáni arcvíz (voda po holení). d) Vloženie významov (explicitácia): Ak lexikálna jednotka zdrojového jazyka nemá dostatočnú informáciu pre čitateľa cieľového jazyka, môže prekladateľ vložiť vysvetlivky, napr. in Massachusetts -> Massachusetts államban (v štá­te Massachusetts). e) Premiestnenie významov: Význam zdrojového jazyka sa premiestňuje do inej časti vety. Tento jav by sme mohli zaradiť aj medzi gramatické úkony - pre­tože sa zmení aj gramatická štruktúra vety -, ale základným dôvodom pre­miestnenia nie sú gramatické rozdiely dvoch jazykov, rozdiely sú v lexikálnej väzbe, napr. She waited five impatient minutes. -» Türelmetlenül várt öt per­cet (Netrpezlivo čakal/a päť minút). f) Výmena významov: „Prekladateľ nielen premiestňuje významy z jednej časti vety do druhej, ale [...] pomocou iných významov sa pokúsi odrážať zmysel vety zdrojového jazyka“ (Klaudy, 2002b, s. 117). Tento význam je ale len zdanlivo iný, lebo význam cieľového jazyka je v logickom spojení s významom zdrojového jazyka, napr. I wouldn’t live so long. —> Nem érem meg azt a napot (Nedožijem sa toho dňa). 2. Gramatické úkony prekladu: a) Gramatická konkretizácia a generalizácia: 0 gramatickej konkretizácii hovorí­me vtedy, ak prekladáme do jazyka, kde sú gramatické kategórie, ktoré chý­bajú v zdrojovom jazyku (gramatický rod, určité/predmetové časovanie, slo­vesné predpony atď.), napr. ô2 -» she (ona). Generalizácia sa uskutočňuje kvôli „chýbajúcim“ kategóriám, ktoré existujú v jednom jazyku a v druhom nie, napr. she -» o. b) Gramatické premiestnenia: Zmení sa pôvodný slovosled vety, napr. She said: „...“ - mondta a lány(....“ - hovorilo dievča). c) Gramatické výmeny: Zmena formy, slovného druhu slov alebo zmena úlohy vo funkcii vetného člena. Neskoršie budem vykladať v prvom rade zmeny foriem, a to zmenu singuláru na plurál a plurálu na singulár, napr. my legs -> a lábam (moja noha), they slunk like cats —> úgy osonnak, mint a macska (kradnú sa ako mačka). 5. Slovensko-maďarské páry toponým ipeľského regiónu Slovenské mapy po potrianonskom obdobp, ktoré som preskúmal, obsahovali 356 rôznych zemepisných názvov. Pri porovnaní máp rôznych jazykov sa vykreslia cha­rakteristické črty prekladu, na základe ktorých som určil tri hlavné kategórie: a) transkripcia, b) kalky, c) slovenské meno vytvorené na základe novej motivácie.

Next

/
Thumbnails
Contents