Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
O slovenských variantoch toponým ipeľského regiónu 161 Na začiatku 90-tych rokov 20. storočia sa niektorým obciam podarilo oficiálne zmeniť názov na pôvodný spred roku 1948. V mnohých obciach organizovali referendum o zavedení pôvodného maďarského názvu obce, a väčšia časť obyvateľstva vo všetkých prípadoch podporila túto predstavu. Verejné orgány však napriek súhlasu obyvateľstva túto zmenu neuskutočnili. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí vjazyku národnostných menšín dovolil používanie dvojjazyčných tabúl s názvom obcí (len v obciach, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva). 4. Všeobecne o prekladoch Keďže pri zbieraní dát som použil aj mapy napísané po slovensky, pokladám za dôležité podrobnejšie sa zaoberať s problematikou prekladu zemepisných názvov. Zameriavam sa na rozdiely zemepisných názvov prekladaných do slovenského jazyka, a to v porovnaní s historickým materiálom a živým úzom: aké rozdiely sú v slovenských prekladoch v porovnaní s úzom a maďarskými historickými zemepisnými názvami, čo a ako prekladali zostavovatelia slovenských máp. Prekladateľ nahradí lexikálne jednotky zdrojového jazyka jednotkami cieľového jazyka, zmení syntaktickú štruktúru vety, slovosled, vynechá niektoré komponenty a vsunie nové do vety cieľového jazyka. Tieto úkony (zmena štruktúry vety, vynechanie a vsúvanie komponentov atď.) sa nazývajú úkonmi prekladu (Klaudy, 2002b, s. 17). V úvode teoretickej časti úmyselne neuvádzam príklady zo svojho materiálu. Za užitočnejšie považujem také príklady, ktoré presne odzrkadľujú podstatu daných úkonov prekladov. Preto uvádzam príklady z knihy známej maďarskej odborníčky prekladateľstva, Kingy Klaudy (Klaudy, 2002b), ktoré sú vo väčšine prípadov príklady z beletrie. Vo výbere príkladov som nebol dôsledný v tom, že smer prekladu nebude vždy maďarský jazyk —> cudzí jazyk (angličtina). Dôvodom tejto nedôslednosti je, že týmito príkladmi som chcel čo najdôkladnejšie zobraziť úkony prekladu. Mojim cieľom bolo poskytnúť prehľad tých úkonov prekladu, ktoré sú dôležité pri prekladoch zemepisných názvov, a aby som vysvetlil pojmy, ktoré budem používať neskoršie. V nasledujúcej časti príspevku uvádzam príklady-vety, ale ako to neskoršie pri preklade toponým uvidíme, úkony prekladu sú tie isté na úrovni slov a syntagiem. Úkony prekladu môžeme zaradiť do dvoch skupín podľa miery pôsobnosti: 1. lexikálne úkony prekladu, ktoré sa dotýkajú lexikálnej vrstvy vety; 2. gramatické úkony prekladu, ktoré sa dotýkajú syntaktickej štruktúry vety - sú zdôvodnené najmä rozdielmi gramatických systémov a textotvomými vlastnosťami jazykov. Na základe spôsobu úkonu môžeme úkony prekladu zaradiť do nasledujúcich skupín: 1. Lexikálne úkony prekladu: a) Špecifikácia významu (diferenciácia a konkretizácia): Prekladateľ rozlíši jednotlivé významy prekladaného slova v cieľovom jazyku (diferenciácia) a vyberie si najvhodnejší (konkretizácia), napr. the policeman came felbukkant a rendőr (objavil sa policajt), stopped -> megtorpant (zarazil sa).
