Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
128 Ilona L. Juhász ločne usporiadali v Bíni obvodný festival pod názvom „Kurtaszoknyás hétfalu“ (Sedem dedín s krátkymi sukňami), na ktorom starostovia siedmich obcí zatancovali aj tanec siedmich vojvodcov. Približne v poslednom desaťročí sa šíri aj usporadúvanie žatevných súťaží. Na nich súťažiaci žnú „tradičným“ spôsobom, kosákom a kosou, oblečení v ľudovom odeve.38 Zachovaniu macľarstva a maďarských historických tradícií má slúžiť aj veľký počet pamätníkov, pamätných tabúľ a sôch, odhalených na počesť významných postáv maďarských dejín, ale aj osobností lokálneho významu. V oblastiach obývaných maďarským etnikom sa množia oslavy z príležitosti odhalenia rôznych pamätníkov; počet pomníkov a sôch sa dnes už blíži k dvom tisícom.39Postavili a obnovili aj mnoho pamätníkov obetiam prvej a druhej svetovej vojny, väčšinu v historizujúcom štýle, najčastejšie možno na nich vidieť postavu hrdinu, vojaka, svätú korunu a najmä maďarský erb a bájneho vtáka turula. Veľmi obľúbeným typom pamätníkov je folkloristický kopijovitý drevený stĺp, niekdajšia náhrobná skulptúra, považovaná za typickú maďarskú hmotnú pamiatku, zachovanú z doby príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny; podobne obľúbená je aj bohato vyrezávaná sedmohradská brána. Kopijovitý stĺp, pôvodne náhrobný znak na protestantských cintorínoch v Sedmohradsku, postavili prvýkrát mimo územia Maďarska a Sedmohradska ako akýsi pamätný znak práve Maďari na Slovensku, a to v roku 1977 v Novej Stráži pri Komárne v rámci ukončenia letného vzdelávacieho tábora, organizovaného vysokoškolákmi a predstaviteľmi inteligencie. Až do zmeny spoločenského systému ich stavali takmer výlučne len v rámci podobných vzdelávacích táborov, organizovaných v rôznych oblastiach Slovenska, a už vtedy sa zakorenil názor, že ide o maďarské špecifikum, zachované z obdobia príchodu Maďarov na toto územie, prípadne z ešte staršieho obdobia, neberúc do úvahy skutočnosť, že podobné stĺpy stavali aj slovenskí protestanti, dokonca i Rumuni.40 Folkloristické kopijovité stĺpy sa rozšírili aj v cintorínoch, a teraz už neoznačujú len hroby protestantov, ale aj katolíkov. Prezentovanie národnej príslušnosti sa teda stalo dôležitejším než prezentovanie konfesionálnej príslušnosti. Zdôraznenie národnej príslušnosti sa v cintorínoch prejavilo aj vo forme dvojitého označenia hrobov, čiže k trvalým, t. j. kamenármi zhotoveným náhrobníkom pridávajú aj kopijovitý stĺp. Treba poznamenať, že tieto kopijovité stĺpy nevychádzajú z náhrobníkovej kultúry danej lokality, ale boli zhotovené podľa vzoru folkloristických kopijovitých stĺpov, ktoré boli postavené ako pamätníky. Od zmeny spoločenského systému roku 1989 sa v oblastiach Slovenska, obývaných maďarským etnikom, tieto cintorínske alebo pamätníkové kopijovité stĺpy veľmi rýchlo rozšírili, a dnes sa už nachádzajú na celom maďarskom jazykovom území, dokonca sú obce, kde ich je aj viac.41 Ak ich premietneme na mape, jasne sa ukáže, kde na Slovensku žijú Maďari. Kopijovitý stĺp sa teda stal jedným z najdôležitejších prostriedkov symbolického obsadzovania a označovania priestoru, a hoci aj samotný objekt sa považuje za typicky maďarský, v jeho výzdobe sa naviac uplatňujú maďarské národné symboly (svätá koruna, Kossuthov erb a pod.), ako aj ornamenty, považované za typicky maďarské (tulipán, za staromaďarské symboly považované slnko a mesiac attf.), ale objavujú sa na nich aj vlastenecké nápisy a úryvky z tzv. vlasteneckých veršov. Dnes je už aj vyrezávanie dreveného kopijovitého stĺpu považované za vlastenecký čin, a akékoľvek kritické poznámky sú odmietané ako protimaďarský prejav. Kopijovité stĺpy sa začali stavať aj na súkromných pozemkoch vo funkcii akejsi
